Jeden Slovák vyprodukuje v priemere 24 kilogramov plastového odpadu ročne. Vyplýva to z údajov Eurostatu za rok 2018. V tlačovej správe o tom informovala analytička 365 banky Jana Glasová.
V krajinách Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 celkovo vyprodukovalo viac než 17 miliónov ton odpadu z plastových obalov. Na jedného obyvateľa EÚ tak ročne pripadá 33 kilogramov vyhodených plastových obalov. Slovensko v roku 2018 celkovo vyprodukovalo približne 132-tisíc ton plastového odpadu.
Slovensko najlepšie vo V4
V rámci EÚ však krajina patrí medzi štáty s najmenšou produkciou tohto druhu odpadu. Na čele európskeho rebríčka sa umiestnilo Írsko, kde na jedného obyvateľa pripadá ročne 54 kilogramov plastových obalov. Nasleduje Luxembursko, Estónsko a Dánsko, ktoré v roku 2018 vyprodukovali približne 42 až 43 kilogramov takéhoto odpadu na obyvateľa. Viac ako 40 kilogramov plastových obalov ročne vyhodia aj obyvatelia Portugalska, tesne pod hranicou sa nachádza Nemecko s produkciou 39 kilogramov plastového odpadu na obyvateľa.
Na opačnom konci rebríčka, teda medzi krajinami s najnižším množstvom vyhodených plastových obalov na obyvateľa, sa umiestnilo Chorvátsko (necelých 16 kilogramov), Bulharsko (približne 19 kilogramov), Cyprus a Rumunsko (približne 20 kilogramov). Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je najnižšia produkcia odpadu vo forme plastových obalov na Slovensku, nasleduje Česká republika (približne 25 kilogramov), Poľsko (26 kilogramov) a Maďarsko (takmer 35 kilogramov).
Recyklácia má byť prioritná
Z údajov Eurostatu ďalej vyplýva, že až 40 percent plastov sa využíva práve na výrobu obalov. Na spotrebný tovar a tovar pre domácnosť sa využíva 22 percent plastov, na stavebné materiály 20 percent plastov. Zvyšok nájde využitie v automobilovom priemysle, pri výrobe elektrotechniky či v poľnohospodárstve.
Najväčšia časť plastového odpadu, približne 40 percent, končí v spaľovniach, kde je možné jeho energetické využitie, čo však má za následok znečisťovanie ovzdušia. Približne 30 percent plastového odpadu sa umiestňuje na skládky a ďalších 30 percent je recyklovaných. Správa tiež konštatuje, že z hľadiska dopadov na životné prostredie by práve recyklácia mala byť prioritná, keďže najškodlivejšie pre životné prostredie je ukladanie plastového odpadu na skládky.
