Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP) odmietajú byť pokusným králikom osobných ambícií Erika Baláža a jeho strany SPOLU – občianska demokracia. Uvádzajú to vo svojom stanovisku, ktoré médiám poskytla ich koordinátorka vonkajšej komunikácie Martina Petránová.
Reagujú tak na nápad niektorých poslancov zlúčiť štátne lesy so Správou TANAPu a organizáciu presunúť pod rezort životného prostredia. Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAPU Jána Marhefku je naivné myslieť si, že presunom správy štátnych pozemkov z jedného rezortu pod druhý sa ako „šmahom čarovného prútika“ vyriešia všetky problémy.
Štátne lesy trestné oznámenie pre usmrtenie medvedice nepodali, obrátili sa len na inšpekciu
Rovnako spochybňuje, že by tento krok automaticky priniesol integrovanú a predovšetkým funkčnú ochranu vzácneho územia. Zároveň pripomenul, že v prípade Tatranského národného parku je až polovica jeho územia v rukách neštátnych vlastníkov.
Nepripravila ani dokumentáciu
Ochrana prírody podľa Marhefku nie je v žiadnom prípade ešte pripravená prevziať správu území v národných parkoch.
„Štátna ochrana prírody SR existuje dvadsaťpäť rokov a za toto obdobie nebola schopná vo väčšine prípadov pripraviť ani základnú dokumentáciu ochrany prírody, ktorá je definovaná zákonom o ochrane prírody a krajiny. Systematické zvyšovanie ochrany uplatňovaním takmer výlučne systému bezzásahovosti evidentne krajine ani biodiverzite neprospieva. Rozvrat lesných ekosystémov vo vysokohorských polohách je toho nemým dôkazom,“ dodal.
Poukázal tiež na prípad Tatier, v ktorých nastal za spomínané obdobie „nebývalý developerský boom so súhlasmi odborných organizácií Štátnej ochrany prírody SR a orgánov ochrany prírody“. Nikdy predtým v histórii sa podľa riaditeľa štátnych lesov tak intenzívne nebudovali zjazdovky, vyhliadkové veže či rezorty podnikateľov.
Diskreditačná kampaň
Upozornil, že v podhorí vzniklo niekoľko nových aglomerácií, ktoré výrazne narušili napríklad migračné trasy živočíšnych druhov a nenávratne zaniklo množstvo lúčnych biotopov.
Na Slovensku hrozí vyhynutie viac ako 150 druhom rastlín, pôvodné druhy vytláčajú invazívne
Podľa štátnych lesov spomínaný návrh len ukázal dôvod vytrvalej diskreditačnej kampane Baláža a ľudí v jeho okolí. Štátna organizácia tvrdí, že prostredníctvom svojich videí v predošlých mesiacoch cielene pracovali na likvidácii organizácie s viac ako sedemdesiatročnou tradíciou.
Štátni lesníci súhlasia s Erikom Balážom jedine v tom, že Tatranský národný park predstavuje naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, a preto by sme sa k nemu mali aj tak správať.
Zhoršovanie stavu biotopov
„Avšak, doterajšie aktivity ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR zamerané na sprísňovanie ochrany území v súvislosti s uplatňovaním obmedzenia zmysluplnej starostlivosti o krajinu, viedli k systematickému zhoršovaniu stavu biotopov a biodiverzity vo výskyte druhov,“ poznamenal Marhefka.
Podľa Baláža ambíciou strany SPOLU nie je zlikvidovať organizáciu Štátne lesy TANAPu, ale zlúčiť ju so Štátnou ochranou prírody SR. „V tomto vidíme riešenie dlhotrvajúceho konfliktu týchto organizácií, ktorý nemá víťazov, len porazených – miestnych obyvateľov, návštevníkov, rozvoj regiónu aj ochranu prírody,“ uviedol pre agentúru SITA na margo Marhefkových slov.
Lesníci chcú v Tatranskom a Pieninskom národnom parku vysadiť tento rok asi tristotisíc stromčekov
Zároveň dodal, že v národných parkoch je ochrana prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nadradená nad ostatné činnosti, preto je prirodzené organizácie zlúčiť práve pod Štátnu ochranu prírody SR.
Návrh pripravili traja poslanci
Štátne lesy TANAPu prevzali kompetencie bývalej Správy TANAPu v roku 1995. Návrh ich opätovného zlúčenia so Správou TANAPu odprezentovali v pondelok 24. mája podpredseda strany Spolu Erik Baláž, Michal Wiezik (Spolu/EPP) a člen predsedníctva strany Miroslav Kollár (nezaradený poslanec).
Obe organizácie, ktoré spravujú územie TANAPu, by tak spadali pod Štátnu ochranu prírody SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Podľa Kollára majú v súčasnosti Štátne lesy TANAPu a správa TANAPu často protichodné názory, vďaka čomu trpí ochrana prírody aj regionálny rozvoj územia.
Poslanci preto pripravili návrh zákona, ktorý by zmenil nastavenie kompetencií v národnom parku. Ten chcú do Národnej rady SR (NR SR) predložiť tento týždeň, aby mohol byť návrh prerokovaný na júnovej schôdzi parlamentu. Zmena by sa podľa Baláža týkala nie len samotného TANAPu, ale aj časti Národného parku Pieniny, ktoré sú v súčasnosti rovnako pod správou Štátnych lesov TANAPu.
