Štátne lesy plánujú budúci rok prepúšťať, ohrozená je približne stovka pracovných miest

Problém nevyhnutnosti racionalizačných opatrení súvisí podľa Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska so znížením ťažby dreva. 
les, drevo
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Štátne lesy, ktoré koncom minulého roka zamestnávali takmer 3 600 ľudí, budú prepúšťať. Ako pre portál NášVidiek.sk uviedla hovorkyňa podniku Lesy SR Marína Debnárová, v budúcom roku plánujú rozsiahlu reorganizáciu, pričom je ohrozená približne stovka pracovných miest.

„V prípade, že reorganizácia prebehne v danom roku v takom rozsahu, v akom sa pripravuje, je tam predpoklad, že dôjde k hromadnému prepúšťaniu. Je potrebné uviesť, že cieľom štátneho podniku pri reorganizácii je, aby dopady na zamestnanosť boli čo najnižšie,“ uviedla Debnárová.

Ohrozenie pracovných miest na vidieku

Keďže je reorganizácia v procese, konečné číslo zamestnancov, ktorí prídu o prácu, ešte nevie štátny podnik s určitosťou povedať. Malo by však ísť o približne 100 pracovníkov. „Pre dovysvetlenie, malo by dôjsť k preskupeniu síl a po reorganizácii by malo v prevádzke pracovať viac ľudí,“  tvrdí Debnárová.

Problém nevyhnutnosti racionalizačných opatrení súvisí podľa Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (ÚNIA) so znížením ťažby dreva. Podľa predsedu ÚNIE Milana Ovseníka spôsobuje a ohrozuje pracovné miesta na vidieku najmä u živnostníkov, ktorí dodávajú služby štátnemu podniku.

„Celkovo je evidovaných aktívnych živnostníkov vrátane furmanov až 10 000, na ktorých v súčasnosti nikto nemyslí – ani štátny podnik, ktorý sa sám zachraňuje a už vôbec nie štát. Bude zaujímavé porovnať štatistiky z rokov 2015-2018, koľko bolo aktívnych živnostníkov v službách pre lesníctvo a koľko ich ostane v roku 2021,“ povedal.

Ekonomickým problémom je aj koronavírus

Štátny podnik podľa jeho hovorkyne trápi situácia ohľadom pandémie koronavírusu. Nový generálny riaditeľ Lesov SR Matej Vigoda, ktorý v júni nahradil odvolaného Mariana Staníka, preto po nástupe do funkcie zaviedol niekoľko opatrení na zníženie jej dopadov.

Vedenie štátneho podniku dočasne pristúpilo k obmedzeniu ťažby dreva s cieľom zníženia zásob, zastaveniu výkonov v pestovnej činnosti okrem obnovy lesa, obmedzeniu nákladov na opravy a údržbu majetku či racionalizáciu čerpania režijných nákladov.

Mičovský, Vigoda, Tomčík
Zľava: Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ján Mičovský, generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR Matej Vigoda, a generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Michal Tomčík. Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher

„Prijatými opatreniami boli znížené zásoby dreva o viac ako 149-tisíc metrov kubických dreva, čo pozitívne ovplyvnilo cash flow podniku. S odborármi sa Lesy SR dohodli aj na dodatku ku kolektívnej zmluve. V apríli tvorila prekážka v práci na strane zamestnávateľa 7,5 hodín týždenne a v máji 15 hodín týždenne s náhradou mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku. Týmto opatrením dosiahol štátny podnik úsporu osobných nákladov cca 600-tisíc eur,“ dodala Debnárová.

Odpredaj prebytočného majetku

Štátne lesy okrem toho plánujú odpredaj prebytočného majetku. Aktuálne majú k tomu spracovanú a pripravenú metodiku. Proces odpredaja je však podľa podniku pomalý a komplikovaný, pretože musia splniť viaceré podmienky a zabezpečiť potrebné podklady pre komisiu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá posudzuje odpredaj.

Ide totiž o majetok štátu a nakladanie s ním musí schváliť zriaďovateľ. „V konečnom dôsledku o odpredaji rozhoduje minister, pričom stanovisko komisie má pre neho len odporúčací charakter. Do procesu odpredaja teda vstupuje množstvo objektívnych a niekedy aj subjektívnych názorov, ktoré proces odpredaja zdržujú, ovplyvňujú, či neumožňujú,“ dodala Debnárová.

Peniaze z predaja prebytočného majetku však nemôžu podľa hovorkyne v plnej výške vykryť výpadok tržieb z odpredaja dreva. „Takto získané finančné prostriedky majú slúžiť na zveľadenie kmeňového majetku a zabezpečenie jeho funkčnosti. Sú použité ako investičné prostriedky na výstavbu, opravu, údržbu či investície do nákupu, majetko-právneho usporiadania nehnuteľností,“ doplnila Debnárová.

Kalamitné plochy podnik do správy MŽP neodovzdá

Ako pre portál NášVidiek.sk uviedli Lesy SR, vplyvom rozhodnutí štátnych orgánov ochrany prírody zastavili ťažbu kôrovcových kalamít v rôznych stupňoch ochrany. Neplánujú však tieto plochy odovzdať do správy Ministerstva životného prostredia SR.

Podľa ÚNIE chce štát použiť metódu „dobrovoľne – nasilu“ a cez mix ekonomických nástrojov ako daňové zaťaženie či minimálna verejná podpora donútiť vlastníkov k odpredaju svojej pôdy. Ako uviedol Ovseník, štát akoby si neuvedomoval, že ľudia žijúci na vidieku, boli spätí s pôdou a aj keď v dobe totality boli maximálne snahy roztrhnúť toto puto, po 30-tich rokoch od nežnej revolúcie sú životaschopné pozemkové spoločenstvá príkladom možného prežitia.

„Avšak v dobe, kedy celá Európa má výrazne poškodené lesy, v krajinách uznávajúcich demokratické európske hodnoty a princípy, poskytli vlastníkom súkromných lesov masívnu finančnú pomoc, ktorá udrží pracovné miesta vo vidieckych oblastiach v súkromnom lesníctve, na Slovensku je trend úplne opačný. Čo najmenej verejnej podpory,“ uzavrel Ovseník.

Viac k osobe: Marian StaníkMarína DebnárováMatej VigodaMilan Ovseník
Firmy a inštitúcie: Lesy SRMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRMŽP Ministerstvo životného prostredia SRÚnia regionálnych vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

Odporúčané