Poslanec NR SR Tomáš Šudík, organizácia Humánny pokrok, Sloboda zvierat a iniciatíva Zvierací ombudsman vo štvrtok na tlačovej konferencii upozornili na potrebu zákazu klietkového chovu sliepok. Zákaz je podľa nich potrebný z humánneho, ale aj z ekonomického hľadiska.
Bezklietkový systém chovu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Únia hydinárov sa podľa Šudíka zaviazali v roku 2020 k prechodu na bezklietkový systém chovu sliepok.
Preto poslanec spolu s Humánnym pokrokom viedli dva roky rokovania s agrorezortom a ministerstvom financií s cieľom tento problém vyriešiť. Podľa poslanca dochádza k plytvaniu verejnými financiami, pretože náklady na prerábku chovov rastú.
Zákaz klietkového chovu sliepok by mal negatívny vplyv na podnikateľov aj spotrebiteľov, tvrdí Halgašová
„Prechod na bezklietkové chovy je nevyhnutný. Čím dlhšie vyčkávame, o to viac nás to bude stáť. V roku 2020 by nás podľa hydinárov prerábka stála 50 miliónov eur. V roku 2022 to bolo už 62 miliónov. A tento rok je to už 75 miliónov. Koľko to bude stáť o rok, dva alebo tri a kto to potom zaplatí?”, pýta sa Šudík.
Kolotoč dezinformácií
Riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek uviedol, že slovenskí hydinári „roztočili“ kolotoč dezinformácií a zaplavili mediálny priestor rozprávkami o šťastných sliepkach a strašili verejnosť vymyslenými cenami vajec.
„To, ako klietkové chovy na Slovensku skutočne vyzerajú, sme mali všetci možnosť vidieť na investigatívnych záberoch, ktoré sme nedávno zverejnili. Videli sme doráňané, ošklbané sliepky, špinavé klietky s rozkladajúcimi sa mŕtvolami, a extrémnu krutosť, ktorú klietkový chov pre sliepky prináša. Klietkový chov je barbarstvom, ktoré musí skončiť,“ dodal Martin Smrek.
Ekonomická analýza
Organizácia si dala vypracovať ekonomickú analýzu cien vajec na slovenskom a európskom trhu. Z analýzy vypláva, že krajiny, ktoré prešli na bezklietkové chovy a podstielkové vajcia sú ich štandardnom, predávali vajcia o 0,30 až 0,80 eura nižšie, než je cena klietkových vajec u nás.
Skončiť s klietkovým chovom je podľa ministerstva pôdohospodárstva reálne, no v dlhodobom horizonte
Čo znamená, že za cenu 10 klietkových vajec na Slovensku si v Rakúsku vieme kúpiť 10 podstielkových vajec a v Nemecku 10 vajec z voľného výbehu.
Ako sa ukázalo, vysoké ceny vajec na Slovensku boli spôsobené maloobchodnou prirážkou, ktorá v Nemecku na jedno balenie znamenala 0,33 eura, na Slovensku to bol takmer trojnásobok, teda 0,90 eura. Podľa Smreka podiel klietkových vajec klesá aj na slovenskom trhu a odstupujú od nich aj odberatelia a reťazce.
„Rovnako je to aj na Slovensku, kde väčšina maloobchodných reťazcov v roku 2025 už nebude vôbec predávať klietkové vajcia. Záväzky nevyužívať klietkové vajcia tiež prijímajú rôzne potravinárske firmy, reštaurácie, pekárne. Klietkové vajcia tak v roku 2025 už nebude komu predávať,” upresnil Smrek.
Kryté výbehy
Ochranári poukázali na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín ku klietkovým chovom zvierat. Podľa spomenutého úradu sa majú sliepky chovať v bezklietkových systémoch s krytými výbehmi, v ktorých má mať každá sliepka viac ako trojnásobok priestoru, aký ma na Slovensku. Sloboda zvierat roky tvrdí, že neexistuje možnosť, kedy by bola klietka vhodná pre akékoľvek zviera.
„Akokoľvek nás roky poľnohospodári presviedčajú o opaku, realita hovorí jasne. Klietky neumožňujú napĺňať základné potreby zvierat, vytvárajú neprirodzenú izoláciu, nútia zvieratá žiť natlačené a frustrované v malom priestore, čo vedie k množstvu bolestivých poranení. Držať akékoľvek zviera v klietke, či už sa jedná o nosnicu alebo iný druh hospodárskeho zvieraťa, nekorešponduje ani s jedným z bodov veterinárneho zákona, ktorý pojednáva o ich pohode a zdraví,” hovorí koordinátorka kampaní organizácie Sloboda zvierat Kristína Devínska.
Povinnosť chovateľov
Na Slovensku zlyhávajú nástroje na ochranu zvierat, či už ide o povinnosť chovateľov alebo o zabezpečenie účinných a efektívnych systémov kontrol, ktorý by identifikoval nedostatky.
Na Slovensku sú stále viac ako tri štvrtiny sliepok zatvorené v klietkach, Šudík návrhom zákona vypočul volanie 43-tisícov ľudí
„Jediný spôsob, ako zabezpečiť naplnenie aspoň niekoľkých zo základných potrieb, a tak aspoň zlepšiť welfare nosníc, je úplný zákaz klietkového chovu,“ uviedla Lenka Grešová zo Zvieracieho ombudsmana. Klietkové chovy zakázalo už Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Luxembursko Rakúsko a Česko.
Tisíce firiem sa zaviazali skončiť s používaním klietkových vajec od roku 2025. Na Slovensku takýto záväzok prijali už tri štvrtiny maloobchodného trhu s potravinami. V slovenských klietkových chovoch v súčasnosti žije 75 percent sliepok.
Poslanec Šudík v spolupráci s organizáciou Humánny pokrok vypracoval návrh zákona na zákaz klietkového chovu sliepok, ktorý predložil do NR SR v polovici februára.
