Pri súčasnom tempe rastu emisií skleníkových plynov sa priemerná teplota Zeme do roku 2100 zvýši o 4,4 stupňa Celzia. Informáciu priniesol portál faktyoklime.sk. Vychádzal pritom z údajov Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA GISS). Súčasné otepľovanie je podľa neho desaťnásobne rýchlejšie ako prirodzené oteplenie, ktoré nastalo na konci poslednej doby ľadovej.
Vtedy sa teplota zdvihla o 3,5 stupňa, čo však trvalo 10-tisíc rokov. V čase najrýchlejšieho prirodzeného rastu teplôt trvalo oteplenie o jeden stupeň viac ako tisíc rokov. Rovnaký teplotný nárast o jeden stupeň však bol zaznamenaný za posledných sto rokov. Vedci upozorňujú, že aj napriek rýchlemu zníženiu emisií skleníkových plynov a dosiahnutiu uhlíkovej neutrality sa do roku 2100 zvýši priemerná teplota planéty o 1,5 stupňa v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou.
Ľudia nepoznajú viac ako 85% živočíchov. Nová mapa ukazuje, aké a kde ich môžeme hľadať
Teplotu Zeme z dávnej minulosti dokážu vedci rekonštruovať pomocou takzvaných proxy meraní. Najčastejšie používanou metódou je meranie relatívnych koncentrácií izotopov kyslíka v hĺbkových vrtoch. V minulosti dochádzalo k postupnému usádzaniu ľadovcov a morských sedimentov, počas ktorého sa v nich zachytávali malé bubliny vzduchu. Pomer izotopov kyslíka zachytených bublinách závisí od teploty, ktorá v čase usadenia v okolí panovala. Vek vzorky sa zvyšuje s hĺbkou vrtu. Vedci tak dokážu časovo zrekonštruovať historické priemerné teploty v mieste vrtu.
Budúcu teplotu dokážu vedci určiť vďaka znalosti radiačného efektu skleníkových plynov. Tak je možné predpovedať, o koľko sa zvýši energia prichádzajúca na Zem pri zvýšení koncentrácie skleníkových plynov. Pretože v planetárnej klíme pôsobia rôzne spätné väzby, ktoré výslednú teplotu ovplyvňujú, zmena globálnej teploty sa simuluje pomocou klimatických modelov. Tieto modely sú spresňované a testované na základe historických údajov.
