Klietkový chov vs voľný výbeh: Ktoré chovy ohrozuje vtáčia chrípka viac?

Sliepky, voľný chov
Foto: ilustračné, Getty Images
  • aktualizované 17. januára, 15:34

Na Slovensku sa vtáčia chrípka, tak ako teraz, aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach, kde boli sliepky infikované migrujúcimi vtákmi. A keďže práve tie sú šíriteľmi vtáčej chrípky, veľmi ohrozenými sú podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) preto aj veľkochovy nosníc s voľným výbehom, ktoré v poslednom období propagujú najmä ochranári a zahraničné obchodné reťazce.

„V týchto chovoch prichádza ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení. Preto považujeme klietkové chovy nosníc za najbezpečnejšie,“ informoval v piatok na tlačovej konferencii riaditeľ ÚHS Daniel Molnár.

Štyri ohniská vtáčej chrípky

V posledných týždňoch bola v strednej Európe po takmer troch rokoch diagnostikovaná vtáčia chrípka. Pokiaľ v okolitých krajinách – v Poľsku a Maďarsku to bolo aj vo veľkochovoch hydiny, na území Slovenska je to rovnako ako v minulosti iba v drobnochove hydiny v domácnosti.

Na prelome rokov boli v Poľsku objavené štyri ohniská vtáčej chrípky na farmách – na farme so 65 000 nosnicami a na troch farmách s 12 000, 10 000 a 21 000 kusmi (ks) moriek. V poslednom týždni boli v Maďarsku objavené dve ohniská vtáčej chrípky – na farme s 53 000 ks moriek a na farme so 115 000 ks kačíc.

Dôvody, prečo sa vtáčia chrípka v SR neobjavila doteraz vo veľkochovoch hydiny, priblížil riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. „Až 99 % slovenských chovov hydiny je v uzatvorených halách, kde voľne žijúce vtáctvo nemá prístup, vysoký objem investícií vynaložený v nedávnom období slovenskými chovateľmi na rekonštrukciu fariem, vrátane najmodernejších ventilačných a klimatizačných zariadení, veterinárny dohľad na farmách a stály veterinárny dozor na našich bitúnkoch, chovné priestory na farmách sú po každom turnuse dôkladne vyčistené a dezinfikované, voľne žijúce vtáctvo nemá prístup ku krmivu ani napájacej vode na farmách a základné opatrenia proti vtáčej chrípke sa uplatňujú počas celého roka,“ vymenoval Molnár.

Nočná mora každého chovateľa

Aj napriek tomu je vtáčia chrípka podľa ÚHS nočnou morou každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne. Aj preto na všetkých hydinových farmách na Slovensku platia v súčasnosti sprísnené prevádzkovo-hygienické opatrenia.

Sliepka, sliepky, klietkový chov
Foto: ilustračné, Getty images

„Platia mimoriadne interné veterinárne kontroly chovov, zákaz vstupu cudzích osôb vrátane áut na farmy, autá s krmivom musia prechádzať cez dezinfekčné brody, zamestnanci farmy cez rohože s dezinfekčným roztokom, aj nemrznúcim. Zamestnanci sa prezliekajú do pracovných odevov v priestoroch farmy, nie je možné striedanie obsluhy medzi jednotlivými halami, obsluhujúci personál má zákaz chovu hydiny či exotického vtáctva v domácnostiach a ani sa nemôže v takýchto priestoroch zdržiavať a na vodných plochách pri farmách spolu s poľovníkmi plašia chovatelia migrujúce vtáky,“ dodal Molnár.

Domáca produkcia problémy nemala

Slovensko je podľa ÚHS jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, ani s inými aférami, ktoré sprevádzajú dovážanú hydinu a vajcia.

„Slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať týchto potravín slovenského pôvodu. Práve naopak, mali by sa orientovať výhradne na slovenskú produkciu. V prospech konzumácie slovenskej hydiny hovorí aj fakt, že v posledných dvoch mesiacoch roku 2019 boli na Slovensku veterinárnymi kontrolórmi stiahnuté z predaja dva nevyhovujúce výrobky kuracích pŕs, v ktorých bola zistená prítomnosť salmonely a pochádzali z Poľska,“ uzavrel Molnár.

Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky A (H5N8) na ľudí je podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nízke. Prenos však nie je vylúčený, najmä u ľudí prichádzajúcich do styku s vtákmi, domácimi alebo divo žijúcimi. Ochorenia na vtáčiu chrípku subtypom A (H5N8) neboli u ľudí v Slovenskej republike doteraz zaznamenané.

Názor združenia Humánny pokrok

Tvrdenia o vyššom riziku výskytu vtáčej chrípky v chovoch sliepok s voľným výbehom nemajú oporu vo vedeckých dátach. Uviedlo to vo svojom stanovisku pre agentúru SITA k vyjadreniam Únie hydinárov Slovenska združenie Humánny pokrok.

“Jasným príkladom sú údaje Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z rokov 2016 a 2017, keď sa vírus H5N8 vyskytoval vo Veľkej Británii. Tá má najvyšší podiel chovov s voľným výbehom v EÚ (viac než 55% všetkých sliepok) a rovnako aj najvyšší celkový počet sliepok vo voľných chovoch. Napriek tomu boli prvými zdrojmi nákazy vtáčej chrípky intenzívne uzavreté chovy (klietkový chov má stále 35% podiel) a z 13 celkových prípadov ani jeden nepochádzal z chovu s voľným výbehom. Záverom je, že chovy s voľným výbehom podľa dostupných dát nepredstavujú zvýšené riziko infekcie a šírenia vírusu vtáčej chrípky. Dáta naopak ukazujú, že zvýšené riziko môžu tvoriť práve intenzívne klietkové chovy, transporty živých sliepok, a zlyhanie biologickej ochrany jednotlivých prevádzok, ktoré spôsob šírenia infekcií vysvetľujú spoľahlivejšie,” povedal predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek.

Intenzívne chovy sliepok vytvárajú podľa Humánneho pokroku (HP) dokonalú živnú pôdu pre vznik a šírenie patogénov. “Snaha o vytvorenie čo najväčšieho zisku z každej jednej sliepky viedla v posledných desaťročiach k rozmachu intenzívnych klietkových chovov. Pre tieto priemyselné chovy je typická vysoká koncentrácia vtákov, vysoká miera šľachtenia spôsobujúca, že sú si vtáky geneticky veľmi podobné a kŕdle homogénne, a vysoké dávky stresu, ktoré sliepkam oslabujú imunitný systém a zvyšujú riziko šírenia nákazy medzi nimi. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa vírusy dokážu extrémne rýchlo šíriť zo sliepky na sliepku, a vďaka tisícom či desaťtisícom vtákov v každej hale, majú výborné prostredie na ďalšie množenie sa a mutácie. Intenzívne klietkové chovy sú tak pre vírusové ochorenia vtákov dokonalou živnou pôdou ako aj silným zdrojom ďalšieho šírenia nákazy,” pokračoval Smrek.

Sú vysoké štandardy bezpečnosti škodlivé?

Skúsenosti podľa združenia HP taktiež hovoria, že nie je možné zabezpečiť dokonalú biologickú bezpečnosť intenzívnych chovov a väčšinu výskytov infekcií H5N8 v minulosti vykazovali práve intenzívne chovy s relatívne vysokými štandardami biologickej bezpečnosti.

“Pre tento kmeň vírusu je zároveň charakteristické to, že jeho hlavným prenášačom nie je divožijúce vtáctvo či drobnochovy, a že dáta poukazujú skôr na hydinársky priemysel. Či už v podobe intenzívnych chovov, ktoré v prípade infekcie neraz svojou ventiláciou chŕlia vírus do svojho okolia a infikujú voľne žijúce vtáctvo, alebo pri živých transportoch zvierat, ktoré sa zatiaľ javia byť hlavným vektorom šírenia H5N8. Podobnú situáciu naznačujú dáta aj pri víruse H5N1, ktorý sa doposiaľ rozšíril len do 63 z 200 krajín sveta, čo naznačuje, že za jeho šírenie nezodpovedá migrujúce voľne žijúce vtáctvo, ale skôr ekonomické aktivity hydinárskeho priemyslu,” dodal Smrek.

Sliepky
Američanka šokovala všetkých zúčastnených. Foto: AP Photo/Rob Car

Odpoveďou na šírenie vírusu vtáčej chrípky teda nie je podľa združenia HP zatváranie a chov sliepok v čoraz horších a horších podmienkach, v malých špinavých klietkach a ich vystavovanie zbytočnej krutosti.

“Práve naopak. Odpoveďou je odklon od intenzívnych chovov, ktoré nedokážu dosiahnuť dokonalú biologickú ochranu a ktoré vytvárajú ideálne prostredie pre šírenie a mutovanie vírusov, nie len vtáčej chrípky. Jedno z efektívnych krízových opatrení, ktoré zároveň prihliada na potreby sliepok, je využívanie takzvaných zimných záhrad či veránd. Tie sú prístavbou halového chovu, no a počas migračných období či počas výskytu infekcií, naďalej umožňujú sliepkam voľný pohyb a kontakt s okolím a denným svetlom, pričom je možné ich zároveň izolovať od voľne žijúcich vtákov strechou a pletivom, alebo priehľadnými vonkajšími stenami,” uzavrel predseda združenia.

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Vznikol s cieľom priniesť na Slovensko silný hlas zvierat. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu. V roku 2019 presadilo združenie zákaz kožušinového chovu na Slovensku.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Daniel Molnár
Firmy a inštitúcie ÚHS Únia hydinárov Slovenska