Ministerstvo hospodárstva SR tvrdí, že štátny podnik Rudné bane nie je pôvodcom a nenesie zodpovednosť za znečistenie rieky Slaná, ktorú spôsobili silne mineralizované vody vytekajúce zo starej železorudnej bane.
Obvinenia zo strany šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽaNO) z nečinnosti preto odmieta. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že je spolu so štátnym podnikom Rudné bane od začiatku situácie na rieke Slaná plne nápomocné pri hľadaní riešení, a že rovnako ako štátny podnik Rudné bane nemá legislatívne právomoci na niektoré kroky a nedisponujú rozpočtom na tento účel.
Situácia na rieke Slaná je podľa rezortu komplexný odborno-technicky problém a riešenie je možné dosiahnuť spoluprácou odborníkov združených tak pod ministerstvom hospodárstva, ako i v pôsobnosti rezortu životného prostredia. Informoval o tom tlačový odbor rezortu hospodárstva.
Spoločnosť v konkurze
Posledným prevádzkovateľom bane v Nižnej Slanej (okres Rožňava) bola spoločnosť Siderit s.r.o., ktorá je momentálne v konkurze. Rudné bane podľa rezortu hospodárstva na tomto ložisku železných rúd nevykonávali ťažbu a tak ide o záťaž spôsobenú nedostatočnými zásahmi počas minulých období.
Budaj bude žiadať vysvetlenie pre zdĺhavé riešenie situácie na rieke Slaná, ministerstvo podalo trestné oznámenie (video)
„V tejto chvíli vieme povedať, že firma, ktorá v bani naposledy ťažila, a bývalé vedenia Rudných baní konali na základe nesprávnych podkladov a situáciu podcenili. Bohužiaľ, výsledkom je aktuálny stav, ktorý, verím, že sa nám v spolupráci so všetkých zainteresovanými podarí čo najskôr vyriešiť,“ uviedol riaditeľ Rudných baní Peter Žitňan.
Trestné oznámenie
Rudné bane podali pre vzniknutú situáciu trestné oznámenie v polovici apríla. Vzhľadom na zistené skutočnosti totiž existuje podozrenie, že v súvislosti so situáciou v bani došlo k zanedbaniu povinností.
„Chceme, aby sa riadne prešetrilo, kto čo zanedbal a prečo sa nikto nevenoval tomuto problému, ktorý v podzemí vznikal viac ako 10 rokov,“ dodal Žitňan.
Situáciu monitorovali
Rudné bane podľa rezortu hospodárstva danú situáciu od začiatku monitorovali a riešili v intenzívnej súčinnosti s Okresným úradom v Rožňave, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR).
Od vzniku problému na rieke Slaná urobili viacero krokov pre identifikáciu podstaty problému. Rezort hospodárstva ako zriaďovateľ Rudných baní uvádza, že vytvoril pracovnú skupinu, ktorá iniciovala prijatie uznesenia vlády, ktoré predkladal na rokovanie envirorezort.
Na jeho základe boli z rozpočtu uvoľnené finančné prostriedky vo výške 200-tisíc eur na realizáciu opatrení na zníženie natekania nekontaminovaných banských vôd do hlbších obzorov bane.
Rezort hospodárstva zároveň poveril Rudné bane zabezpečením týchto prác a štátny podnik mal rovnako postupovať bezodkladne v zmysle predpisov. Bane zaslali oznámenie na Úrad verejného obstarávania o priamom rokovacom konaní s Hlavnou banskou záchrannou stanicou o. z., s ktorou uzavreli zmluvu o dielo, pričom predpokladaná doba realizácie opatrení je do 15 dní od uzatvorenia zmluvy.
Zhoršenie kvality vôd
„Ak táto akcia bude úspešná, je predpoklad, že výtok silne mineralizovaných vôd z hlbších častí bane by sa mal znížiť až o cca 80 percent, čo sa jednoznačne prejaví aj na situácii na rieke Slaná. Následne bude potrebné prijať ďalšie kroky, aby sa vyriešilo aj vytekanie zvyšnej znečistenej vody. Pre tento účel bude potrebné vysporiadať práva vlastníkov pozemkov a objektov po bývalom banskom závode Siderit s.r.o. Nižná Slaná,“ uvádza ministerstvo hospodárstva.
S cieľom urýchliť realizácie opatrení by bolo podľa ministerstva účelné vyhlásiť mimoriadne zhoršenie kvality vôd, keďže ide o neovládateľný únik znečisťujúcich látok obsiahnutých v podzemných vodách.
„Predstavitelia rezortu hospodárstva opakovane apelovali na to, aby na rieke bol vyhlásený mimoriadny stav, čo by zjednodušilo niektoré postupy a mohlo sa rýchlejšie pristúpiť k prácam, ktoré výrazne prispejú k zníženiu vytekania silne mineralizovaných vôd z bane,“ podčiarkol štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.
Mimoriadny stav v lokalite
MŽP SR v tlačovej správe zo 17. mája informovalo o tom, že sa písomne obrátilo na okresný úrad v sídle kraja Košice s výzvou, aby kompetentní využili svoje právomoci a v lokalite rieky Slaná vyhlásili mimoriadny stav.
Peter Žitňan v tejto súvislosti pripomína, že „MŽP SR na oznámenie Rudných baní o existencii enviromentálnej záťaže v podobe vytekajúcich vôd z bane v Nižnej Slanej reagovalo vyjadrením, že v tomto prípade nejde o environmentálnu zátaž“.
Odstraňovanie následkov
Na riešenie situácie a zabezpečenie financovania pritom podľa ministerstva hospodárstva myslí aj platný zákon o Environmentálnom fonde, podľa ktorého prostriedky fondu možno poskytnúť a použiť na odstraňovanie následkov po banskej činnosti a zabezpečenie alebo likvidáciu starých banských diel podľa osobitného predpisu.
Tento fond je v správe envirorezortu, ktorý mal podľa ministerstva hospodárstva využitie týchto zdrojov odmietnuť.
Podľa Hlavného banského úradu pritom za posledných 10 rokov odviedli banské spoločnosti do envirofondu približne 35 miliónov eur. „Z nich za rovnaké obdobie však envirofond nevyčlenil na odstraňovanie následkov po banskej činnosti ani cent,“ upozornil štátny tajomník Galek.
