Viedeň 23. mája (WebNoviny.sk) – Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen. Rozhodlo sa o tom v nedeľňajšom druhom kole volieb hlavy štátu. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré dnes oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka. Informovala o tom verejnoprávna televízia ORF.
Van der Bellena podporilo v druhom kole volieb celkove dva milióny 254.484 voličov, čo zodpovedá zisku 50,35 percenta hlasov, jeho súper získal hlasy dvoch miliónov 223.458 oprávnených občanov, čo v prepočte predstavuje 49,65 percenta hlasov.
Po sčítaní hlasov odovzdaných vo volebných miestnostiach pôvodne viedol prezidentský kandidát rakúskych slobodných (FPÖ) Norbert Hofer. Jeho rival však po sčítaní hlasov odovzdaných poštou získal dostatočnú prevahu na to, aby napokon vyšiel z prezidentských volieb víťazne.
Odhady predpovedali po nedeli obom kandidátom zisk zhruba 50 percent hlasov, takže bolo zrejmé, že konečný výsledok prezidentských volieb bude tesný. Rozhodujúci podiel mala zrejme v týchto voľbách veľká prevaha víťaza v hlavnom meste Viedni, kde Hofer zaostal o takmer 210.000 hlasov.
Volebná účasť dosiahla takmer 73 percent. Víťazstvo Van der Bellena znamená pre Rakúsko historický medzník, pretože sedem rakúskych prezidentov reprezentovalo buď priamo alebo kandidovalo s podporou dvoch tamojších najsilnejších politických subjektov – Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Piati z nich boli kandidátmi prvej z nich, ostávajúci dvaja boli kandidátmi druhej.
Celkove strávili sociálni demokrati v Hofburgu – sídle rakúskeho spolkového prezidenta – od prvej voľby hlavy štátu v roku 1951 viac ako 47 rokov (17.184 rokov), kým ľudovci 18 rokov (6575), pripomenula tlačová agentúra APA.
Nástupca súčasného spolkového prezidenta Heinza Fischera, ktorý po dvoch šesťročných funkčných obdobiach už znova nemohol kandidovať, sa ujme úradu 8. júla.
Rodák z Viedne, odborník na financie, bol v období 70.-90. rokov profesorom ekonómie na univerzitách vo Viedni a Innsbrucku. V období rokov 1997-2008 bol lídrom rakúskych Zelených a v rokoch 1999-2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v ktorom pôsobil už od roku 1994. V rokoch 2012-2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a krajinského parlamentu.
Novozvolený prezident alpskej republiky má z otcovskej strany šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700 presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť rodiny preukázateľne ušla pred letom roku 1919, teda po VOSR, a to do vtedy nezávislého Estónska. Van der Bellenov starý otec predtým pôsobil ešte ako šéf lokálnej občianskej vlády v Pskove. Keď niekdajší ZSSR anektoval Estónsko, otec budúceho rakúskeho prezidenta, Rus, ktorý sa oženil s Estónkou, sa presídlil v súlade s nemecko-sovietskou dohodou do Nemecka. Rodina si už vtedy zmenila časť priezviska zo šľachtického von na Van. Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k Tretej ríši, aby sa im tu v roku 1944 narodil syn Alexander. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v Tirolsku, kde napokon novozvolený prezident vyrastal a kde sa v týchto voľbách tešil veľkej podpore.
Počas štúdia v Innsbrucku, kde maturoval v roku 1962 a počas ktorého mal estónske občianstvo, mu v roku 1958 udelili rakúske občianstvo. Van der Bellen neabsolvoval vojenskú prezenčnú službu, a to napriek dobrovoľnej účasti na odvodoch. Absolvoval však univerzitné štúdium ekonómie, ktoré ukončil v roku 1966 ako diplomovaný ekonóm a o štyri roky neskôr získal aj doktorát.
Po pôsobení v rôznych firmách sa v roku 1976 stal profesorom na innsbruckej univerzite, kde zostal štyri roky. Paralelne však pôsobil aj na Spolkovej akadémii verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste (1980-1999), kde bol aj prodekanom a dekanom Fakulty sociálnych a ekonomických vied. Vo februári 2009 odišiel do dôchodku.
Manželkou Alexandra Van der Bellena je od decembra 2015 jeho dlhoročná priateľka a úradujúca šéfka klubu Zelených Doris Schmidauerová. Jeho predchádzajúce manželstvo s Brigitte Van der Bellenovou, z ktorého má dvoch synov, vydržalo viac ako päť desaťročí a skončilo sa rozchodom po vzájomnej dohode.
V roku 2004 udelili Alexandrovi Van der Bellenovi vysoké rakúske štátne vyznamenanie – Veľký zlatý rad s hviezdou za zásluhy o republiku.
