Slovenský trh práce trpí nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v mnohých odvetviach. Jednou z príčin je vzdelávací systém, ktorý neladí s potrebami ekonomiky.
Ale ani tuzemské firmy nepovažujú prilákanie a udržanie talentov za svoju prioritu. Vyplýva to z aktuálnych rebríčkov talentu a konkurencieschopnosti Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD).
Odchod talentov do zahraničia
Firmám a inštitúciám chýbajú zdravotníci, učitelia, špecialisti na informačné a komunikačné technológie, dopravu či stavebníctvo.
Miera nezamestnanosti na Slovensku klesla. Pribudlo však mnoho absolventov VŠ, najmä z troch univerzít
Najvýraznejší výpadok špecialistov vzniká odchodom talentov do zahraničia, čo brzdí konkurencieschopnosť ekonomiky. Len v šiestich zo 64 krajín je situácia vážnejšia ako na Slovensku. V ostatnom období sa emigrácia Slovákov a Sloveniek spomalila.
Naďalej však odchádza mladá perspektívna pracovná sila. Pri výbere vysokej školy sa každý piaty uchádzač rozhodne pre štúdium v zahraničí.
Vyše 20 percent vysokoškolákov v zahraničí je mimoriadne vysoký podiel oproti dvom, maximálne piatim percentám z Česka, Poľska či Maďarska. Masívny odchod na zahraničné vysoké školy slovenskí študenti najčastejšie odôvodňujú nízkou kvalitou domácich univerzít.
Reformy sú behom na dlhú trať
Univerzitné vzdelávanie na Slovensku nie je podľa švajčiarskeho IMD dostatočnou podporou konkurencieschopnosti ekonomiky. Len 10 zo 64 hodnotených krajín má slabší systém univerzitného vzdelávania.
České univerzity sú konkurencieschopnejšie. Kým Slovensko skončilo na 54., Česko na 28. mieste. Len o niečo lepšie hodnotenie, ako univerzitnému vzdelávaniu, Inštitút priznal primárnemu a sekundárnemu či manažérskemu štúdiu. Aj v týchto oblastiach však Slovensko zostalo v najslabšej tretine spomedzi 64 krajín.
Rozbehnuté reformy, ktoré majú zvýšiť kvalitu vysokoškolského štúdia a zlepšiť výkon stredných odborných škôl, sú behom na dlhú trať.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už dlhodobo upozorňuje tvorcov politík na neprekonané problémy s tvorbou účinných finančných a regulačných opatrení či na posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi.
Aj vzdelávanie dospelých si vyžaduje dobre koordinované hospodárske politiky a zdôrazňovanie neustáleho zdokonaľovania v potrebných zručnostiach.
Zaostávame v schopnosti riešiť problémy
V akých zručnostiach zaostávame za vyspelými krajinami? Podľa OECD najviac v komplexných zručnostiach pri riešení problémov. V tomto má vysokú úroveň zručností iba každý štvrtý dospelý Slovák či Slovenka.
Slabšou stránkou slovenskej dospelej populácie je úsudok, rozhodovanie, systémová analýza a hodnotenie či kritické myslenie. To sú schopnosti vyššej úrovne. Naopak, schopnosti nižšej úrovne, akou je vytrvalosť a fyzická sila, sú silnejšou stránkou na Slovensku.
Základné zručnosti dospelých, najmä matematické, sú pomerne kvalitné. Odrážajú historicky vysoký podiel populácie, ktorá má minimálne maturitu. Digitálna zručnosť, dnes jedna z najdôležitejších, je menej rozvinutá.
Úsilie o prilákanie a udržanie talentov vo firmách
Firmy vážne pociťujú nedostatok ľudí s požadovanými zručnosťami. Na Slovensku oveľa viac ako v Česku. V medzinárodnom porovnaní 64 krajín Slovensko skončilo na 53., Česko na 35. mieste.
Pritom dopyt firiem po vysokokvalifikovaných odborníkoch zo zahraničia je nízky, spomedzi krajín V4 najnižší.
Ako ukázal prieskum IMD, prilákanie a udržanie talentov nepatrí medzi top priority tuzemských firiem. Ani uľahčenie podnikania, ani dotácie neprinesú bez efektívneho trhu práce žiadané zvýšenie aktivity v ekonomike.