Najčastejšou zmenou v súvislosti s koronakrízou bola pre ľudí práca z domu a obmedzenie sociálnych kontaktov. Vyplýva to z prvého online dotazníkového prieskum Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (UESA SAV).
Viac o téme: Koronavírus
Dotazník bol dostupný od 18. do 26. marca a do záverečného spracovania bolo zahrnutých 2 357 odpovedí. Agentúre SITA o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Výskumníčka Ľubica Voľanská upresnila, že výsledky prieskumu nemožno zovšeobecniť na populáciu Slovenska, keďže zachytáva názory a nálady ľudí, ktorá k nemu mali prístup na internete.
Práca z domu
Najčastejšie zmieňovanú zmenu – prácu z domu – uviedlo v dotazníku 31 percent respondentov. Týkala sa najmä ľudí, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a sú z Bratislavského kraja.
Zamestnanci Twitteru môžu mať homeoffice už nastálo, spoločnosť im dala na výber
Osoby so základným a stredným vzdelaním a opýtaní z ostatných krajov uvádzali najmä zotrvávanie doma (28 percent) na OČR, dovolenke, neplatenom voľne či pre stratu zamestnania. Výskumníčky z UESA priblížili, že oveľa častejšie o strate svojej práce či zárobku hovorili podnikatelia, hoci tí oceňovali väčšie trávenie času s rodinou.
Zmeny nastali aj v spôsobe trávenia voľného času. Takmer 30 percent opýtaných opisovalo zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov a 20 percent zníženie množstva času stráveného vonku. Z respondentov sa vo vyššej miere venovalo starostlivosti o deti 17 percent.
Spontánne zmeny
Zhruba desatina respondentov (13 percent) popísala v dotazníku spontánne zmeny vo svojom dennom režime aj v spotrebnom správaní. Rovnaký počet opýtaných uviedlo, že sa im zvýšilo množstvo domácich prác a deväť percent zmienilo stratu voľnočasových záujmov.
Ľudia žijúci bez detí v mladšom (18 až 29 rokov) a staršom veku (50 až 59 rokov) uvádzali, že majú možnosť dopriať si viac času na oddych a spánok a voľnejší denný režim. Zorganizovať si čas podľa vlastnej potreby si mohlo 13 percent ľudí.
Čas strávený vonku
Z hľadiska dĺžky izolácie respondenti, ktorí boli doma kratší čas, hovorili častejšie o práci z domu a možnosti oddýchnuť si. Naproti tomu tí, ktorí strávili v izolácii 11 a viac dní, zdôrazňovali minimalizovaný sociálny kontakt a obmedzený čas strávený vonku. Vo svojich spontánnych odpovediach reflektovali zvýšenú starostlivosť o deti, ako aj viac domácich prác.
NASA hľadá ľudí do štúdie o sociálnej izolácii, účastníci budú plniť simulované vesmírne misie
„Väčšina respondentov popísala atmosféru vo svojej domácnosti ako pozitívnu a konštruktívnu (59 percent). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno (jeden až päť dní),“ priblížili výskumníčky. Podľa nich tak možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve ich nepripúšťali.
Z ekonomického hľadiska pozitívnu atmosféru v domácnosti charakterizovali najmä podnikatelia a živnostníci. Mnohí oceňovali priestor na spoločné trávenie času s rodinou a utuženie vzťahov či možnosť oddychu a spomalenia životného tempa bez výčitiek svedomia.
Nezmenená atmosféra
Približne desať percent respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Išlo najmä o respondentov, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní. Z nich to boli prevažne muži, ľudia bez detí, ale aj tí, ktorí neboli počas sledovaného obdobia v izolácii.
Z opýtaných označilo atmosféru za skôr či jednoznačne negatívnu 30 percent. Negatívne hodnotenie nálady v rodine podľa výskumníčok prevládalo skôr u respondentov vo veku od 18 do 29 rokov. Práve títo zrejme intenzívnejšie pociťovali náhlu stratu bezprostredných sociálnych kontaktov, respektíve sa výrazne zmenili ich životné okolnosti.
„V spontánnych popisoch nálady v domácnostiach bol často zastúpený strach – z neznámeho, budúcnosti alebo špecificky strach o blízkych (14 percent) či obavy z vývoja atmosféry medzi ich členmi (10 percent),“ uviedli.
Strach i nedôvera
Vo verejnej debate prevláda názor, že dôvodom správania sa ľudí bol v prvom rade strach z toho, ako epidémiu zvládne podfinancovaný a nedostatočne fungujúci zdravotný systém. „Podobnú interpretáciu ponúkajú aj výpovede našich respondentov, avšak škála spontánne uvádzaných emócií je podstatne rozmanitejšia,“ poznamenala jedna z výskumníčok UESA Soňa G. Lutherová.
Niektoré reštaurácie nemohli otvoriť terasy, problémom je aj nariadenie hygienikov proti Covid-19
V škále spontánne uvádzaných emócií v súvislosti s vypuknutím nákazy dominuje strach. Ten uviedol každý druhý respondent (51 percent). S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota a nedôvera (16 percent).
Tieto pocity viac charakterizovali ženy ako muži a ľudia žijúci v rodine. V konkrétnych výpovediach dominoval strach o blízkych, obavy z vlastnej nákazy, ekonomických dôsledkov či z ďalšieho vývoja udalostí v krajine a z následnej závislosti na zdravotníckej opatere na Slovensku.
Rešpekt voči prírode
Výskumníčky UESA priblížili, že 13 percent respondentov deklarovala pragmatické nastavenie až odstup. Rovnaké percento označilo pokoru, rešpekt aj potrebu zmeny hodnôt.
Poznamenali, že v prvom rade respondenti vyjadrovali rešpekt voči prírode a jej silám od racionálnej argumentácie až po prejavy fatalizmu. Opýtaní taktiež prejavovali úctu k Bohu, ale aj k ľuďom v prvých líniách. Medzi týmito respondentmi prevažovali ľudia vo veku 60 a viac rokov.
Tí vyjadrili aj pocit nádeje, optimizmu či prekvapenia ale aj zmierenia a vyrovnanosti. V podobnom počte odpovedí (13 percent) bol uvádzaný zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity. Takto charakterizovali svoje pocity zväčša ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí na jednej strane vyzdvihli pocity nádeje a optimizmu, ale zároveň pripustili napätie a stres.
Pozitívne pocity
Ľudia v skúmanom období reflektovali aj pozitívne pocity (8 percent). Tie sa opierali o radosť zo „spomalenia“, zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou. Pozitívne pocity mali aj pre životné prostredie, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „vydýchnuť“.
Z opýtaných spomínalo smútok či depresiu osem percent. Hnev a nespokojnosť uviedlo sedem percent opýtaných a rovnaké množstvo uviedlo nádej a vieru. Neurčité či skôr neutrálne pocity malo šesť percent. Napätie, stres či nervozitu pociťovalo päť percent a rovnaký podiel opýtaných uviedol prekvapenie a šok.