Plánu obnovy chýbajú vhodné analýzy, celkový prínos nie je možné posúdiť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slovensko peniaze euro
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v súčasnosti nie je možné posúdiť celkový prínos plánu obnovy na dlhodobý potenciál ekonomiky Slovenska. Bolo by podľa nich vhodné materiál doplniť o analýzy.

Avšak reforma verejných financií a zavedenie výdavkových stropov sú podľa rady nevyhnutnou súčasťou ozdravenia verejných financií, nakoľko súčasný nedostatočne záväzný rozpočtový rámec nedokázal zabrániť zhoršeniu štrukturálneho deficitu aj v časoch výrazného rastu ekonomiky.

Rozsiahly zoznam štrukturálnych opatrení

Rada vníma, že predložený plán obnovy obsahuje rozsiahly zoznam štrukturálnych opatrení. Ide celkovo o 18 komponentov, ktoré sú ďalej členené do podrobnejších oblastí a aktivít. Opatrenia odrážajú aj potreby neuskutočnené v minulosti.

Odlišným prístupom pri tvorbe plánu obnovy mohlo byť podľa rady užšie vymedzenie prioritných oblastí alebo menší počet ťažiskových, avšak finančne nákladnejších projektov, ktoré by v danej oblasti predstavovali zásadný a skokovitý posun vo vývoji ekonomiky.

Výdavkové stropy by podľa rady mali byť ukotvené ústavným zákonom v duchu pripravovanej novely. Teda vrátane zapojenia nezávislej fiškálnej inštitúcie do vyhodnocovania ich plnenia. Ich naviazaním na zmeny v dlhodobej udržateľnosti sa zároveň vytvára motivácia na prijímanie reforiem zlepšujúcich potenciál ekonomiky.

Plán bez vplyvov všetkých investícií

Jasné kontúry chýbajú podľa rozpočtovej rady aj pri dôchodkovej reforme, ktorá neobsahuje konkrétny cieľ zlepšenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Rada považuje prijatie ústavného zákona so zakotvením odborne a politicky akceptovateľných princípov za nevyhnutný predpoklad potrebného zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Plán v znení predloženom do medzirezortného pripomienkového konania neobsahuje podľa rady najaktuálnejšie informácie o alokácii investícií. Nezohľadňuje makroekonomické vplyvy všetkých investícií, napríklad v oblasti zelenej ekonomiky, pričom podľa ministerstva financií by tieto informácie mali byť doplnené po pripomienkovom konaní.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať