V rámci reformy justície na Slovensku vznikol tento rok Najvyšší správny súd SR (NSS SR). Jeho prvým predsedom sa stal Pavol Naď. Prezidentka ho vymenovala do funkcie 18. mája. So šéfom novovzniknutého súdu sme sa rozprávali o tom, aký bol proces vzniku súdu, či bolo náročné vytvoriť súd doslova na „zelenej lúke“ a o aktuálnych témach v justícii.
Začiatky správneho súdu
V máji Vás prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu SR. Pôvodne ste sa však do výberového konania hlásili len na funkciu sudcu tohto nového súdu. Čakali ste, že sa môžete stať aj jeho predsedom?
Vôbec som to neočakával. Pamätám si na 8. marec, keď som mal telefonát zo Súdnej rady SR s požiadavkou na osobné stretnutie. Už v rámci toho telefonátu mi pán predseda súdnej rady oznámil, že on ďalší člen súdnej rady uvažujú o mojej nominácii na post predsedu najvyššieho správneho súdu. Musel som sa rozhodnúť asi v priebehu jedného týždňa. Nakoniec som dal súhlas s kandidatúrou. Signály, ktoré dostávam, a to aj od mojich kolegov, ma ubezpečujú, že to nebolo zlé rozhodnutie. Bolo treba zvažovať všetky aspekty toho, či dokážem osloviť sudcov najvyššieho súdu, ktorí otáľali s možnosťou prechodu na najvyšší správny súd v rámci špecifického výberového konania pred súdnou radou, a či spĺňam predpoklady istého zjednotiteľa budúcich sudcov.
Najvyšší správny súd v podstate vznikal celý tento rok, ako ten proces hodnotíte?
Najvyšší správny súd SR vznikol na základe rozhodnutia ústavnej väčšiny v parlamente a na základe vykonávacieho zákona. V Súdnej rade SR bolo potom potrebné urýchlene zabezpečiť, aby boli realizované výberové konania na pozície sudcov tohto súdu, ako aj jeho predsedu a následne aj podpredsedu. Súdna rada podľa mňa svoju úlohu zvládla veľmi dobre a citlivým spôsobom. Po voľbe predsedu a sudcov najvyššieho správneho súdu bolo možné začať s procesmi faktického vzniku súdu. Následne ma pani prezidentka 18. mája vymenovala do funkcie predsedu. Odvtedy začal proces postupnej kreácie súdu, ktorý bolo potrebné rýchlo rozbehnúť a ktorý je v týchto dňoch už vo svojom finále.
Personálne obsadiť úplne nový súd asi nebolo ľahké?
Je to tak, keďže 18. mája som bol ako sám vojak v poli. Mal som isté obavy, či dokážem personálne urobiť taký výber, aby tie prvé kroky boli správne. Výber zamestnancov správy súdu sa začal okamžite. Prax ukazuje, že sme v tomto smere mali s pani vedúcou Kancelárie NSS SR Zuzanou Kyjac správnu ruku. Bolo to množstvo výberových konaní. Výsledkom je to, že v súčasnosti má súd viac ako 80 zamestnancov. Ide o sudcov, asistentov a ďalších zamestnancov. V tejto chvíli to vnímam ako personálny základ, keďže súd počíta s celkovým počtom 100 zamestnancov vrátane sudcov. S vedením súdu si však viem predstaviť, a to je aj naša požiadavka smerom k ministerstvu financií, presadenie potreby ďalších 13 zamestnancov.
Bola práve personálna otázka súdu tá najnáročnejšia úloha ako vytvoriť súd na „zelenej lúke“?
Jedna z nosných určite. Neskôr sa ukázalo za veľmi dôležité taktiež vyrokovať s ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti materiálne zabezpečenie súdu. Bolo nutné spustiť finančné toky pre túto novovzniknutú inštitúciu. To vyžadovalo obrovské úsilie. Neviete si predstaviť, koľko je to administratívno-právnych úkonov, ktoré je nutné urobiť. V zapätí na to, sme mohli realizovať verejné obstarávanie na zabezpečenie počítačovej techniky a ďalších nevyhnutných vecí, ktorými musí súd disponovať. Dodám, že aj to sa nám úspešne podarilo, keďže materiálne zabezpečenie súdu je momentálne dostatočné.
Kasačné sťažnosti aj voľby
Súd funguje skoro pol roka, vedeli by ste nám ho predstaviť, čo je úlohou NSS SR a čím sa bude zaoberať?
Najvyšší správny súd má jasne vymedzenú právomoc v Ústave SR. Predovšetkým chráni subjektívne práva občanov a firiem vo vzťahu k štátu a inej verejnej moci. V rámci tejto ochrany NSS SR funguje v takzvanej kasačnej agende. To znamená, že vybavuje kasačné sťažnosti proti rozhodnutiam krajských súdov v správnej agende. Táto agenda tvorí jeden z troch nosných pilierov jeho rozhodovacej činnosti.
Aké sú tie ďalšie piliere?
Druhým je nemenej dôležitý volebný pilier. Zákonodarca chcel presunúť agendu kontroly ústavnosti a zákonnosti výsledkov komunálnych volieb z Ústavného súdu SR na Najvyšší správny súd SR. Poslankyne a poslanci Národnej rady chceli predovšetkým odbremeniť Ústavný súd SR, ktorý je dlhodobo komplexne veľmi zaťažený. Úlohou najvyššieho správneho súdu v tejto oblasti teda bude nárazovito zvládnuť celý komplex podaní, ktoré prídu na najvyšší správny súd počas komunálnych volieb a v tesnom časovom slede po nich. Sám ešte neviem, do akej miery sa to prejaví na zaťaženosti nášho personálneho stavu sudcov a asistentov. Myslím si však, že dokážeme zvládnuť aj tieto úlohy.
Najvyšší správny súd takmer okamžite po svojom vzniku prevzal veci z najvyššieho súdu. Ako ten celý proces prebiehal?
To bol ten najťažší balík, ktorý sme si museli zobrať hneď na začiatku. Hovoríme zhruba o 2 000 spisoch, ktoré sa ocitli v našej kasačnej agende. Tieto sme museli prerozdeliť do novovytvorených senátov. Každý so senátov musel okamžite začať rozhodovaciu činnosť. S potešením môžem povedať, že pokiaľ ide o výkony jednotlivých senátov v mesiacoch september, október, november, výkonnosť týchto senátov smeruje k vyšším, akceptovateľným kvantitatívnym hodnotám, pokiaľ ide o počet rozhodnutých vecí. Náš výkon presahuje nápad spisov na súd, čo je dobré. Dá sa teda povedať, že máme dostatočný potenciál, aby sme postupne okresávali zostatok starých vecí, ktorý tu je. Predovšetkým musíme urýchlene rozhodnúť najstaršie vecí, ktorých je stále ešte okolo 620.
Aký bol ten ďalší balík vecí, ktorý ste na seba ako súd prebrali?
Tým tretím pilierom právomoci najvyššieho správneho súdu je disciplinárna agenda. Pokiaľ ide o disciplinárne stíhanie sudcov, ide približne o 80 starých neskončených vecí. Je to agenda z disciplinárnych senátov, ktoré boli zastrešené doposiaľ na Súdnej rade SR. Túto agendu sme prebrali počnúc účinnosťou disciplinárneho poriadku, to znamená od 1. decembra 2021. Okrem toho sú to disciplinárne veci prokurátorov, kde máme ústavou danú právomoc od 1. augusta 2021, a pokiaľ ide o disciplinárnu agendu exekútorov a notárov, tam nám zo zákona vyplýva povinnosť rozhodovať v tých veciach od 1. decembra 2021.
Doteraz tieto agendy riešili iné súdy. Prečo je dôležité, že vznikol tento nový súd?
Ak sa pozrieme do okolitých krajín, predovšetkým do civilizovanej Európy, tak ten systém, ktorý tam funguje, je naozaj postavený na existencií vrcholového orgánu správneho súdnictva. Nechcem tým povedať, že výkon správneho súdnictva na správnom kolégiu najvyššieho súdu nebol funkčný. Ale táto vyššia inštitucionálna forma správneho súdnictva má podľa mňa vyššiu kvalitu. Prejavuje sa napríklad aj zastabilizovaním pléna, nemožnosťou presúvania sudcov z jedného kolégia do iného. Znamená to vysokú mieru špecializácie týchto sudcov len na správne súdnictvo. Už toto samo o sebe je dostatočným argumentom na to, že bolo dôležité, aby tento súd vznikol.
Disciplninárne stíhanie Daniela Lipšica
Najmedializovanejšou témou v súvislosti s Najvyšší správnym súdom SR je pravdepodobne návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku na disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Tou by sa mal zaoberať práve tento súd. V akom je to v súčasnosti stave?
Rozumiem záujmu masmédií pokiaľ ide o túto konkrétnu vec, ktorá sa ocitla na najvyššom správnom súde. Chcem však podotknúť, že pre nás je to disciplinárna vec ako každá iná. Budeme teda s touto kauzou nakladať rovnako ako s každou inou disciplinárnou vecou. Bude pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne konkrétnemu senátu, v ktorom budú traja sudcovia NSS SR a dvaja prísediaci z databázy vytvorenej Radou prokurátorov SR. Tento senát urobí všetky procesné kroky smerujúce k meritórnemu vybaveniu veci a následne vo veci rozhodne v zákonnej lehote.
Kedy by sa teda ten proces mohol začať?
Pokiaľ ide o prokurátorský stav, databáza je úplná. Proces prípravy rozhodovania vo veci sa preto začne už v najbližších dňoch, keďže danú právnu vec bolo možné prideliť disciplinárnemu senátu už tento týždeň. Sú zákonné lehoty, ktoré sme povinní splniť. Treba zdôrazniť, že hraničnou lehotou pre konečné rozhodnutie je obdobie šiestich mesiacov.
Súd bude riešiť disciplinárne previnenia rôznych právnických profesií. Témou bolo, či medzi tieto profesie, ktoré spadajú pod disciplinárny súdny poriadok, majú patriť aj advokáti. Mali by tam podľa vás patriť?
Som presvedčený o tom, že advokátsky stav, teda Slovenská advokátska komora, dokáže vyriešiť disciplinárne stíhanie advokátov aj sám. Tento názor som prezentoval aj zástupcom Benátskej komisie, ktorá nás pred nedávnom navštívila. Zároveň chcem povedať, že pokiaľ ide aj o disciplinárne stíhanie exekútorov a notárov, zákonom danú našu povinnosť rozhodovať tieto veci ja osobne chápem ako ten právny mandát, ktorý by mal mať dočasnú povahu. Ak sa docieli transparentný efekt z rozhodovania NSS SR u týchto profesií v disciplinárnej agende, v čo pevne verím, bolo by možné povedať, že naša misia v tejto agende bola naplnená a mohli by sme dôvodne signalizovať výkonnej a zákonodarnej moci, že nastal čas odovzdania tejto agendy komorám notárov a exekútorov.
Bolo podľa Vás pred vznikom najvyššieho správneho súdu disciplinárne stíhanie sudcov dostatočné?
V rokoch 2013 až 2017 som pôsobil ako člen disciplinárneho senátu najvyššieho súdu. Môžem povedať, že rozhodovanie nebolo dostatočne efektívne. Tie procesy prinášali so sebou množstvo problémov, ktoré súviseli napríklad s obštrukciami alebo nefunkčnosťou senátov, neochotou oslovených sudcov a ďalších osôb byť účastnými v disciplinárnych senátoch. Bola to záťaž, ktorú museli títo sudcovia znášať popri svojej agende. Nehovoriac o tom, že ide o veľmi chúlostivú a nepríjemnú prácu z pohľadu toho, že je potrebné vyniesť ortieľ nad niekým, kto sa dopustil porušení povinností v sudcovskom prostredí.
Súdna rada vo výberovom konaní zvolila do funkcie sudcu Najvyššieho správneho súdu SR aj nesudcov. Ako ste s ich prácou spokojný?
Ukazuje sa, že to bola správna voľba. U týchto ľudí je vysoká miera adaptability a dokázali rýchlo vstúpiť do pozícií a úloh, ktoré má spĺňať sudca v tejto vrcholovej inštitúcii, veľmi dobrým spôsobom.
Koľko má súd senátov a sú všetky úplné?
Máme momentálne vytvorených sedem funkčných „kasačných“ senátov a teraz podľa aktuálnemu dodatku k rozvrhu práce boli vytvorené tri disciplinárne senáty a dva odvolacie disciplinárne senáty. Nami zamýšľané ďalšie výberové konanie na sudcov NSS SR má vytvoriť možnosť pre dotvorenie pléna a mohol by byť vytvorený ôsmy senát v kasačnej agende a zároveň štvrtý prvostupňový disciplinárny senát.
Témou NSS SR sú aj prísediaci. Kto by to mal byť a čo bude ich úlohou?
Disciplinárny súdny poriadok stanovuje aj spôsob vytvorenia databáz pre činnosť disciplinárnych senátov. Senáty tvoria traja sudcovia NSS SR a dvaja prísediaci z príslušných databáz podľa toho, o akú profesiu ide u disciplinárne stíhanej osoby. Pokiaľ ide o sudcov databáza bude vytvorená Súdnou radou SR, pokiaľ ide o prokurátorov, je to databáza vytvorená Radou prokurátorov SR, pokiaľ o exekútorov a notárov, prísediaci sudcovia budú vybraní z databáz ich komôr. K dnešnému dňu máme naplnenú databázu zo strany prokurátorského stavu a takmer úplne naplnenú databázu zo strany notárov. Menším počtom je obsadená databáza z radov exekútorov. Pokiaľ ide o databázu vytvorenú súdnou radou, tak až po zasadnutí súdnej rady 20. januára budúceho roku bude známe, koľko budúcich možných prísediacich budeme mať k dispozícii k 31.1.2022, teda k hraničnému termínu, ktorý vyplýva zo zákona.
Bude záujem o miesto prísediaceho?
Osobne si myslím, že motivácia stať sa prísediacim v senáte NSS SR v disciplinárnej agende bude slabá. Obávam sa teda toho, či bude možné naplniť databázu vytvorenú Súdnou radou SR v zákonom stanovenom počte minimálne 15 členov. Na druhej strane však viem, z mne dostupných informácií, že členovia súdnej rady sú v tomto smere aktívni.
Reforma súdnej mapy
Veľkou témou v justícii je reforma súdnej mapy. Do akej miery sa týka vášho súdu?
Správne súdnictvo sa v súčasnosti vykonáva na krajských súdoch, ktoré majú správne kolégiá. V novej súdnej mape ide o zámer vytvoriť tri správne súdy nižšieho stupňa. Tento zámer plne podporujeme, pretože so sebou prináša celkové inštitucionálne odčlenenie správneho súdnictva od všeobecného súdnictva. Prináša to špecializáciu a množstvo iných pozitívnych prvkov.
Pokiaľ viem, nepanuje zhoda na tom, kde by mali tieto súdy sídliť. Ministerka navrhuje pre západne Slovensko sídlo v Trnave. Viete si to predstaviť?
Je možné si predstaviť aj takéto riešenie. Pre mňa z praktických dôvodov sa javí byť viac priechodné a efektívne, aby sídlom takého súdu zostala Bratislava. Má to súvis najmä s prístupnosťou súdu pre orgány verejnej správy, ktoré primárne sídlia v hlavnom meste a pre účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Zároveň však ide aj o odborný potenciál sudcov správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave vo veciach, v ktorých má tento súd tzv. kauzálnu príslušnosť. Ide o špecifickú právnu problematiku a ťažko by sme hľadali adekvátnu náhradu za tých sudcov, ktorí by odmietli odísť pracovať z Bratislavy.
Nedávno ste oznámili, že rovnako ako Najvyšší súd SR sa budete sťahovať z budovy na Župnom námestí. V akom to je stave?
Sťahujeme sa do budovy v bratislavskom Ružinove na Trenčianskej ulici. Tam ideme do nájomného vzťahu. Pokiaľ ide o toto nové sídlo súdu, tak do budúcnosti nevylučujeme aj možnosť, že by sa budova mohla dostať do vlastníctva štátu. Vyžaduje si to ďalšie úsilie smerujúce k tomu, aby nám rezort financií, respektíve úrad vlády, povolili nákup budovy od komerčného subjektu. Nielen ja, ale aj vedenie správy nášho súdu, považuje budovu na Trenčianskej ulici za možné dôstojné sídlo Najvyššieho správneho súdu SR. K otázke, v akom stave je sťahovanie, tu som hlboko presvedčený, že 20. januára budeme úplne presťahovaní.
Prečo ste sa rozhodli ísť do prenájmu budovy od súkromníka?
Začali sme oslovením štátnych inštitúcií, úradu vlády, jednotlivých ministerstiev, samosprávnych orgánov a tak ďalej, aby sme zistili, či nie je budova, ktorú by sme mohli dostať do správy. Toto snaženie bolo neúspešné. Preto sme boli nútení ísť do ďalších riešení. Vyústením tohto nášho procesu je podľa mňa veľmi úspešný výber budovy za primeraných finančných podmienok.
Chcete byť teda od NS SR rozdelení aj takto fyzicky? Ak by sa budova na Župnom námestí zrekonštruovala, chceli by ste mať aj tak vlastné priestory?
Táto myšlienka nie je ešte úplne zavrhnutá, rovnako ako ďalšie iné riešenia trvalého sídla nášho súdu, ale podľa mňa ani Najvyšší súd SR nevie, kedy by mohla byť ukončená rekonštrukcia tejto budovy (pozn. budova na Župnom námestí), takže nechávam túto otázku ako otvorenú. My však nemôžeme ísť z nejakého provizória, v ktorom sa teraz nachádzame, do ďalšieho krátkodobého provizória.