- aktualizované 18. októbra, 12:24
Vodcovia Ruska a Číny sa v stredu stretli v Pekingu a vyzvali na úzku koordináciu zahraničnej politiky, keďže narastajú obavy z údajných konfliktov so Západom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu a čoraz častejším čínskym ohrozovaním Taiwanu.
Úzka koordinácia zahraničnej politiky
Vladimir Putin a Si Ťin-pching diskutovali o obchode a 10. výročí iniciatívy Nová hodvábna cesta.
Čína vyslala k Taiwanu počas 24 hodín najviac bojových lietadiel za posledné obdobie
„V súčasných zložitých podmienkach je obzvlášť potrebná úzka koordinácia zahraničnej politiky,“ uviedol Putin vo svojom úvodnom prejave. „Takže čo sa týka bilaterálnych vzťahov, postupujeme veľmi sebavedomo,“ dodal s tým, že rusko-čínsky obchod je v tomto roku na ceste k prekonaniu rekordných 200 miliárd dolárov.
Prístup čínskeho trhu
Čína je kľúčovým odberateľom ruskej ropy a zemného plynu a poskytuje Moskve ekonomické záchranné lano v čase západných sankcií uvalených po tom, ako Moskva rozpútala vojnu na Ukrajine.
Putin aj Orbán pricestovali do Pekingu, súčasťou návštevy sú rozhovory o iniciatíve Nová hodvábna cesta (foto+video)
Čínsky prezident Si Ťin-pching zároveň prisľúbil lepší prístup na čínsky trh pre medzinárodné firmy a nové financovanie presahujúce 100 miliárd dolárov pre ostatné rozvíjajúce sa ekonomiky. Uviedol to počas otvorenia ekonomického fóra k projektu Novej hodvábnej cesty.
Budovanie elektrární a ciest
Na fóre sa zúčastňujú zástupcovia z viac ako 130 prevažne rozvojových krajín vrátane najmenej 20 hláv štátov a predsedov vlád.
Peking pomohol vybudovať elektrárne, cesty, železnice a prístavy po celom svete a prehĺbil vzťahy s Afrikou, Áziou, Latinskou Amerikou a Blízkym východom.
Zaťaženie krajín
Masívne pôžičky, ktoré financovali projekty, však zaťažili chudobnejšie krajiny veľkými dlhmi, čo v niektorých prípadoch viedlo k tomu, že Čína prevzala kontrolu nad týmito aktívami.
Putin sa stretol s ministrom Wangom I a prijal pozvanie do Číny, príde počas summitu Novej Hodvábnej cesty
„Komplexne odstránime obmedzenia prístupu zahraničných investícií vo výrobnom sektore,“ povedal Si Ťin-pching a dodal, že Čína ďalej otvorí „cezhraničný obchod a investície do služieb a rozšíri prístup na trh pre digitálne produkty“, ako aj vykoná reformy štátnych podnikov a v odvetviach, ako je digitálna ekonomika, právo duševného vlastníctva a vládne obstarávanie.