Až 40 percent slovenských žien nevidí problém v oslovení partnera s ponukou na manželstvo. Vyplýva to z prieskumu 2muse realizovaného pre 365.bank pri príležitosti Dňa sv. Valentína, ktorý sme si pripomenuli tento týždeň.
Napriek tomu, že nemalá skupina žien vyjadrila svoj postoj pozitívne, optika celkovej populácie na túto tému je podľa prieskumu skôr tradičná. Až 82 percent Slovákov, mužov i žien, sa prikláňa k tomu, že s ponukou uzavrieť manželstvo by mal prísť ako prvý muž. Takmer 6 z 10 ľudí pritom nepovažuje uzavretie manželstva za nevyhnutné.
Otázka snubných prsteňov
Väčšina populácie, takmer 68 percent, si žiadosť o ruku spája so snubným prsteňom. Netrvajú však na predstave, že jeho hodnota musí byť vo výške dvoch až troch mesačných platov. Polovica z oslovených Slovákov sa pri jeho cene prikláňa k rozpätiu od 100 do 400 eur.
Aj žena môže požiadať muža o ruku. Myslí si to takmer 40 percent Sloveniek
Drahší šperk by kúpila len necelá pätina ľudí. V tomto prípade ide hlavne o mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. Starší sú viac šetrní a do zásnubného šperku by už vysoké sumy neinvestovali.
„Takmer tri štvrtiny populácie si pritom na tento účel preferujú nasporiť. V tomto prípade je rozumné, keď väčšie nákupy či investície plánujeme vopred. Rozhodnutie požiadať partnerku či partnera o ruku zväčša dozrieva postupne, preto je dostatok času si na zásnuby a následne aj samotnú svadbu odkladať. Existuje viacero vhodných spôsobov šetrenia, ktoré mesačný rozpočet klienta nezaskočia,“ uviedla PR manažérka v 365.bank Linda Valko Gáliková.
Vnímanie manželstva Slovákmi
Napriek pretrvávajúcim tradičným predstavám o zásnubách samotná inštitúcia manželstva už nehrá u Slovákov a Sloveniek takú dôležitú rolu. Takmer 60 percent Slovákov v prieskume odpovedalo, že nepovažujú manželstvo za prioritné a partneri môžu spolu žiť aj bez papiera.
Myslia si to dokonca aj staršie vekové kategórie. Slováci sa najviac sobášili v 70. rokoch minulého storočia, keď sa uzavrelo aj 44-tisíc manželstiev ročne. Na porovnanie, v roku 2021 sa konalo niečo cez 26-tisíc sobášov. „Zaujímavé bude sledovať vývoj za minulý rok, pretože aj podľa Štatistického úradu SR majú značný vplyv na sobášnosť hospodárske krízy a následné zhoršenie životných podmienok,“ uzavrela Gáliková.
