Radikálne zvyšovanie dane z nehnuteľností môže mať negatívne následky, kritizujú zamestnávatelia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dane
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Zástupcovia zamestnávateľov nesúhlasia s avizovaným zvyšovaním daní z nehnuteľností vo viacerých mestách a obciach. Ohlásené zvyšovanie daní totiž podľa Klubu 500, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) prichádza v čase rekordných prebytkov v hospodárení samospráv a môže mať výrazne negatívne následky pre zamestnávateľov na Slovensku.

Radikálne zvyšovanie daní

Argumentujú pritom rastom príjmov územnej samosprávy, ktoré oproti roku 2005 podľa nich stúpli až o 85 %, pričom obce a mestá vytvorili prebytky až vyše 3 miliardy eur. Len vlani podľa zamestnávateľských organizácií vytvorili prebytok 375 miliónov eur.

Napriek tomu primátori a starostovia postupne ohlasujú skokové zvýšenie daní z nehnuteľnosti, a to až do 300 %,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku spomínaných zamestnávateľských organizácií.

Samosprávy pritom tvrdia, že k tomuto kroku pristupujú pre opatrenia vlády, ktoré majú dopad na ich rozpočty. Podľa zamestnávateľov sú však tieto dopady len na úrovni okolo 100 miliónov eur.

Vo svetle týchto čísel nevidíme dôvod, prečo by mala samospráva zvyšovať dane z nehnuteľností a už vôbec nie tak radikálne. Vnímame to ako nezodpovedný krok, ktorý môže mať negatívny vplyv na podniky i zamestnanosť. Treba si uvedomiť, že najmä výrobné spoločnosti potrebujú na svoju činnosť veľké areály, takže daň z nehnuteľností odvíjajúca sa od veľkosti plochy je pre nich vysoká nákladová položka,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gašpar.

Môže spôsobiť prepúšťanie

Ako dodal, napríklad pri firme s 1 000 zamestnancami predstavuje zvýšenie dane z nehnuteľností extra náklady vo výške až 300 tisíc eur, čo už môže spôsobiť aj prepúšťanie. Zvýšené náklady pre najväčšie priemyselné podniky v bratislavskom regióne sa pritom podľa neho budú, ak sa daň z nehnuteľnosti skutočne radikálne zvýši, pohybovať rádovo v miliónoch eur. Priplatia si však aj malé a stredné podniky a obyvatelia.

„V čase, kedy dochádza k spomaľovaniu rastu ekonomiky a firmy škrtajú, je ďalší výrazný rast nákladov spôsobený opatrením samospráv priamym ohrozením zamestnanosti,“ konštatuje predseda SOPK Peter Mihók.

Negatívom je tiež podľa zamestnávateľov časovanie zvýšenia daní zo strany samosprávy. Pri živnostníkoch a menších podnikateľoch je predpoklad, že svoje zvýšené náklady prenesú do cien svojich produktov a služieb.

Kľúčové priemyselné podniky sú naviazané na zahraničných odberateľov a kontrakty s nimi na budúci rok majú v drvivej väčšine už uzavreté. Preto nemôžu preniesť vzniknuté náklady spôsobené neočakávaným navýšením daní z nehnuteľností na poslednú chvíľu do cien.

Rezervy v rozpočtoch

Klub 500, SOPK a RÚZ sa preto pýtajú samospráv, či skutočne hľadali rezervy vo svojich rozpočtoch. Verejne dostupné dáta totiž podľa nich jasne ukazujú, že rezervy sú, a to viac ako komfortné.

Mestá a obce by mali v prvom rade siahať do svojich rezerv, až potom pýtať peniaze od občanov a firiem. To si však žiada urobiť väčší poriadok v rozpočtoch, ale i vo fungovaní. Stále chýbajú spoločné úradovne, málo efektívne fungujú i školy pod gesciou samospráv,“ upozorňuje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Podľa zamestnávateľov je potrebné zaoberať sa tiež kľúčom rozdelenia zdrojov medzi samosprávy, keďže ten súčasný môže niektoré zvýhodňovať a iné znevýhodňovať.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miroslav KiraľvargaPeter MihókTibor Gašpar
Firmy a inštitúcie Klub 500RÚZ Republiková únia zamestnávateľovSOPK Slovenská obchodná a priemyselná komora