Štvorkoalícia je momentálne v troskách a kým nebude zrejmé, v akej podobe a s ktorým premiérom bude vláda pokračovať, nebude ani jasné, kto povedie tajnú službu. Návrh na nového riaditeľa musí do vlády predložiť premiér a následne ho vymenuje prezidentka Zuzana Čaputová.
Slovenská informačná služba (SIS) mala doteraz deväť rôznych riaditeľov. Vždy po parlamentných voľbách prišiel nový. Dlhšie ako jedno volebné obdobie vydržal na tomto poste iba Vladimír Mitro. Po zmene vlády s tým istým premiérom Mikulášom Dzurindom zotrval na poste riaditeľa už iba pár mesiacov.
Pčolinský končí ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby, vláda schválila jeho odvolanie
V histórii SIS sa len dvaja jej riaditelia ocitli za mrežami. Istý čas v nej pobudol Ivan Lexa, ale už ako poslanec parlamentu. Vladimír Pčolinský bol prvý, ktorého polícia zadržala v čase, keď tajnú službu aj viedol. Prezidentka Pčolinského odvolala z funkcie 18. marca, obvinený je z korupcie. Úplatok 40-tisíc eur si mal podľa polície rozdeliť so svojím námestníkom Borisom Beňom.
Pčolinský bol nominantom hnutia Sme rodina. Členom hnutia nebol, ale pôsobia v ňom jeho manželka a brat ako poslanci. Predseda Sme rodina Boris Kollár 20. marca v RTVS vyhlásil, že hnutie chce nominovať nového riaditeľa, ktorý má byť z prostredia SIS.
Bez dôvery premiéra to nejde
Tajnú službu momentálne vedie námestník riaditeľa Milan Pudelka, ktorý je bývalým policajtom. Teraz je na lídroch vládnych strán, ako dlho ešte kríza potrvá a kedy sa zhodnú na novom riaditeľovi SIS.
Bývalý minister obrany a niekdajší šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Martin Fedor portálu SITA.sk povedal, že postavenie šéfa tajnej služby je odvodené od funkčnosti vlády, ktorá však prechádza krízou.
„Mal by to byť človek, ktorý má dôveru predsedu vlády a dôležité je, aby bol integrálnou súčasťou vládneho rozhodovacieho mechanizmu. Jeho úlohou je poskytovať informácie, na základe ktorých sa vláda a iní predstavitelia štátu dokážu dobre rozhodovať,“ uviedol. Podľa Fedora musí byť najskôr jasné, kto bude šéfom vlády a komu bude reportovať šéf spravodajskej služby.
Stabilita tajných
Podľa generála vo výslužbe a bývalého šéfa českej vojenskej rozviedky Andora Šándora by výmena ľudí vo vedení tajných služieb nemala byť spojená s politikou. „Tieto posty by mali byť nejakým spôsobom stabilné a nezávislé od toho, kto je pri moci,“ hovorí.
Podľa neho občania nikdy tajné služby nebudú milovať. Mali by ich ignorovať s tým, že vedia o ich existencii a že sa starajú o bezpečnosť krajiny.
Býva zvykom, že do tajnej služby často prichádzajú ľudia z prostredia polície a môže tak vzniknúť dojem, ako by išlo „o druhú políciu“. Šándor prízvukuje, že tajná služba nemá žiadne vyšetrovacie právomoci a pôsobí ako informačná služba.
„Nie je to ŠtB, ktorá môže zatýkať. Nevidím ani problém v tom, že do tajnej služby prichádza z polície slušný chlap alebo slušná žena. Problém je, keď tam prichádzajú nekvalitní a nemorálni ľudia,“ zdôraznil.
Riaditeľ ako výkladná skriňa
Kauza Pčolinského otvorila debatu aj v tom zmysle, že poškodila reputáciu SIS v zahraničí. Pčolinský na čele tajnej služby nevydržal ani rok a zrejme tak ani nestihol vybudovať osobnejšie väzby so šéfmi partnerských služieb, čo sťažovala aj pandémia.
Šándor povedal, že za roky pôsobenia v tajnej službe sa zúčastnil veľkého počtu zahraničných rokovaní aj v čase, keď bol v nižších funkciách. Vysvetlil, že ako šéf rozviedky vrátane svojich predchodcov chcel napríklad pri večeri počuť názory riaditeľov partnerských služieb.
„Nie niečo, čo sa napíše na papier, ale chcel som si neformálne pohovoriť. Potom vidíte, či partner ovláda jazyky, aký má prehľad. Postava riaditeľa je garantom, majákom a výkladnou skriňou pre partnerov,“ priblížil Šándor.
Klebety verzus informácie
Rozruch okolo tajnej služby bol viackrát nielen za éry Vladimíra Mečiara. Aktérom jednej krátkej epizódy bol premiér Mikuláš Dzurinda. Vyjadril sa, že tajná služba prichádza aj s klebetami. Podľa Šándora ak takýto výrok zaznel, je to zneváženie spravodajskej služby.
Bývalý riaditeľ SIS Pčolinský zrejme vedel, že po ňom ide polícia
„Neviem, či SIS dávala alebo nedávala klebety. Ak má vláda alebo premiér pocit, že sú to klebety, majú zasiahnuť a viesť službu k tomu, aby bola oveľa viac efektívna. Ako šéf rozviedky by som si nikdy nedovolil premiérovi či ministrovi posielať klebety,“ priblížil Šándor.
Prezentovanie tajných
Na Slovensku boli obdobia, kedy o tajnej službe bolo ticho. Niektorí jej riaditelia neboli vôbec viditeľní. Ukázali sa v parlamente len pri prednášaní výročnej správy o práci služby. Zvyklo sa hovoriť, že vtedy tajná služba dobre pracuje, keď o nej nepočuť.
Bývalý riaditeľ Pčolinský po nástupe do funkcie poskytol niekoľko na prvý pohľad otvorenejších rozhovorov, čo bolo nóvum. Kým ešte v 90-tych rokoch tajná služba pôsobila uzavreto, situácia sa rokmi posnula v tom, že poskytovala občas aj širšie stanoviská a zverejňovala výňatky z výročných správ o svojej činnosti.
SIS odmieta neoprávnené sledovanie policajta NAKA, svojho šéfa chránila podľa zákona
Šándor hovorí, že pred 20 rokmi napríklad nikde nebola fotografia riaditeľa britskej kontrarozviedky MI5. Utajovala sa, ale rokmi sa situácia zmenila. Považuje za vec riaditeľa služby, ako sa na verejnosti prezentuje. „Ak je to tajná služba, tak všetko okolo nej má byť tajné. Kto chce byť neustále v reflektore médií, nech ide do šoubiznisu, a nie do spravodajskej komunity,“ dodal Šándor.
Na novú SIS nie sú ľudia a ani peniaze
Po kauzách spravodajských služieb, a zvlášť po únose prezidentovho syna Michala Kováča ml., bola na programe dňa otázka prebudovania tajných služieb alebo dokonca ich vystavania nanovo. Po väzobnom stíhaní šéfa SIS a jeho námestníka sú opäť v hre úvahy, čo zmeniť na fungovaní tajných.
Exminister Fedor považuje za prirodzené, že vznikajú otázky, či verejné zdroje štátu na fungovanie tajných služieb sú oprávnené a či štát skutočne dostáva hodnotu za peniaze.
Zdôraznil, že štát nedokáže bez spravodajských služieb dobre fungovať. Upozornil, že na Slovensku máme rôzne spravodajské organizácie platené štátom a ich úlohy sa prelínajú. „Niektoré škandály sú ako keby výsledkom súboja medzi jednotlivými spravodajskými zložkami,“ poznamenal.
Šeliga chce čo najskoršie vymenovanie nového riaditeľa SIS, na výbore požiada o prijatie uznesenia
Podľa Fedora je ľahké povedať, že sa niečo nanovo vybuduje, ale v slovenských podmienkach si to predstaviť nevie. Pripomína, že krajina má obmedzený ľudský potenciál a aj financie.
„Znamenalo by to uvoľniť množstvo spravodajských dôstojníkov, agentov, rozbiť existujúce siete. Pôjdu do civilu a budú sa snažiť uplatniť u niekoho iného, to by mohol byť ešte väčší problém. Títo ľudia sú vyškolení na istý typ práce a snažili by sa uplatniť v súkromných firmách alebo pre politické strany,“ zhodnotil Fedor.
Dodal, že politika je už teraz prešpikovaná rôznymi spravodajskými informáciami a hrami s menším alebo väčším dopadom.
Viac kontroly
Bývalý politik hovorí, že sa treba dôkladne pozrieť na systém fungovania spravodajských služieb a urobiť jasný rámec právomocí a úloh, ktoré jednotlivé spravodajské zložky majú. Zároveň by sa mali uskutočniť vnútorne zmeny v štruktúre služieb a posilniť vnútornú kontrolu vrátane kontrolnej právomoci parlamentu.
„Vidíme však, že veľakrát táto kontrolná právomoc zlyháva. Ak na úrovni parlamentných výborov nebude silná personálna výbava, hovorím o administratíve, ktorá pripravuje podklady, tak to nebude fungovať ani do budúcna,“ uzavrel Fedor.
