I keď turecký prezident odmieta prijatie Fínska a Švédska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), generálny tajomník aliancie si je podľa vlastných slov istý, že spor vyriešia a dve severské krajiny sa budú môcť stať členmi NATO.
Turecký súhlas je pritom kľúčový, pretože žiadosti Fínska a Švédska o členstvo vo vojenskej aliancii musí schváliť všetkých 30 členských štátov NATO.
Turecko hovorí vstupu nie
„Našim relevantným priateľom sme povedali, že vstupu Fínska a Švédska do NATO povieme ‚nie‘ a na tejto ceste budeme pokračovať,“ povedal prezident Recep Tayyip Erdogan tureckej mládeži vo videu pri príležitosti Pripomienky Atatürka, Dňa mládeže a športu.
Švédsko a Fínsko sú už jednou nohou v NATO, krajiny by sa mohli stať členmi aliancie do pár mesiacov
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však medzičasom vo štvrtok konštatoval, že si je „istý, že dospejeme k rýchlemu rozhodnutiu a v rodine NATO privítame Švédsko aj Fínsko“. „Riešime obavy, ktoré vyjadrilo Turecko, pretože keď dôležitý spojenec (ako) Turecko vyjadrí bezpečnostné obavy, upozorní na problémy, potom je, samozrejme, jediný spôsob ako to vyriešiť, sadnúť si a nájsť spoločnú reč,“ povedal Stoltenberg novinárom v Kodani.
Fínsko a Švédsko oficiálne požiadali o členstvo v bezpečnostnej organizácii v stredu, prvé stretnutie vyslancov krajín NATO s cieľom prediskutovať ich prihlášky, však nedospelo k dohode. Pre túto chvíľu nie je v pláne žiadne ďalšie stretnutie a podľa agentúry AP sa pravdepodobne uskutoční až po tom, keď Erdoganove obavy preberú na vyššej diplomatickej úrovni.
Údajné napojenia na teroristické organizácie
Erdoganove námietky pritom pramenia z bezpečnostných obáv a nezhôd so Švédskom, do menšej miery aj s Fínskom, v súvislosti s podporou v Turecku zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a ozbrojencov v Sýrii, ktorých Turecko považuje za odnož PKK. V dôsledku konfliktu Turecka s PKK pritom od roku 1984 zahynuli už desiatky tisíc ľudí.
Erdogan vo štvrtok dvoch potenciálnych nových členov NATO, najmä Švédsko, obvinil z financovania a dodávania zbraní ozbrojeným organizáciám a vyjadril sa, že údajné napojenia týchto krajín na teroristické organizácie znamenajú, že by nemali byť členmi aliancie. Turecko obe krajiny viní aj z ukrývania nasledovníkov duchovného Fethullaha Gülena, ktorému vláda pripisuje organizáciu nevydareného vojenského prevratu z roku 2016.
Na otázku, či by Fínsko mohlo do aliancie vstúpiť skôr ako Švédsko, Stoltenberg reagoval, že to riešia ako jeden proces a pracujú na tom ako na jednom procese.
Verejná mienka vo Fínsku i Švédsku sa výrazne zmenila v prospech členstva v NATO po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.