Sociálne siete vďaka svojej anonymite vytvárajú ideálne prostredie pre nekalé činnosti. Jednou z nich je napríklad vydieranie. Obeťou môže byť ktokoľvek. Neveríte?
Zážitok, ktorý nečakal
Veľmi nepríjemnú skúsenosť zažil aj 44 ročný Rastislav. Na sociálnej sieti Facebook ho požiadala o priateľstvo podľa zvodných fotografií asi 20 ročná dievčina. „Pridal som si ju medzi priateľov a začali sme si spolu písať. Netušil som vôbec, že ide o podvodníčku, aj keď komunikácia s ňou bola veľmi zvláštna. Ako keby niekto odpovede prekladal cez translate,“ hovorí Rastislav o svojej nepríjemnej skúsenosti. Žena mu po čase navrhla intímne zblíženie cez webkameru. Muž súhlasil. „Nahovorila ma, aby som sa pred ňou obnažil. Bola celkom pekná žena a ja žijem sám, tak som to bral ako príjemné spestrenie.“ No to, čo nasledovalo ďalej, by nečakal ani v najhoršom sne.
Pozor na facebookové „kamarátstva“
Nová facebooková priateľka hneď ako získala chúlostivú nahrávku, vypla webkameru a poslala Rastislavovi správu. „Začala ma vydierať, že video zverejní na YouTube, ak jej nepošlem na účet 2 500 €. Keď tak nespravím, tak sa celý svet dozvie, aký som zvrhlík a pedofil, lebo vraj má iba desať rokov. Potom ešte napísala, že jej je to jedno, lebo jej sestra má rakovinu a tie peniaze potrebuje pre ňu,“ hovorí muž, ktorý sa zaprisahal, že si už na facebookových priateľov dá lepší pozor. „Aby dokázala, že to myslí vážne, poslala mi link na video, ktoré zatiaľ vraj nevidel nikto iba ja.“
Právnička JUDr. Lenka Špiriaková varuje, že napriek skutočnosti, že jednotlivcovi je od Ústavy SR garantované právo na ochranu osobnosti i súkromia, treba byť opatrný: „Užívateľ internetu a sociálnych sietí by mal pri takomto spôsobe komunikácie byť mimoriadne obozretný nielen pri výbere užívateľa, s ktorým zdieľa prípadne uskutočňuje prenos obrazových alebo zvukovo-obrazových záznamov, ale aj obsahu. Samozrejme sú obvyklé aj prípady, kedy dochádza k zneužitiu označených citlivých materiálov osobami, ktorým obete v minulosti verili či dokonca s nimi mali spoločnú minulosť.“
Podľa Špiriakovej ide o veľmi zložitú problematiku najmä z dôvodu určenia identity páchateľa. „Internet je v podstate neohraničený virtuálny priestor, v ktorom je zneužitie identity úplne bežným javom. Páchateľ dokonca môže byť príslušníkom jedného štátu, spáchať zločin v inom štáte a nezákonné obohatenie z uskutočnenej trestnej činnosti umiestniť v inom štáte. Preto dôkazy tejto trestnej činnosti nemusia byť vôbec k dispozícii.“
Jedným zo spôsobov ochrany poškodeného proti takémuto nelegálnemu konaniu môže byť podanie trestného oznámenia. Podľa zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon však nemusí ísť len o jednoznačný prípad vydierania (§ 189) prostredníctvom zvukovo-obrazových záznamov s citlivým kompromitujúcim obsahom, ale takéto konanie môže prípadne naplniť skutkovú podstatu iných trestných činov – hrubý nátlak (§ 190 ods. 1), nátlak (§ 192), príp. až nebezpečné vyhrážanie (§ 360) alebo nebezpečné prenasledovanie (§ 360a). Dokonca v niektorých prípadoch môže dôjsť aj k zneužitiu osobných údajov, bankových údajov, fotografií, videí či informácií o sociálnych a ekonomických pomeroch poškodených. Takéto príklady prípadov zneužitia osobných údajov možno príp. kvalifikovať aj ako iné než vyššie uvedené trestné činy a môže dôjsť súčasne k naplneniu viacerých skutkových podstát trestných činov.
Pokiaľ by okrem vydierania súčasne napríklad došlo aj k zverejneniu citlivého obsahu či už vo forme fotografií alebo obrazového záznamu, poškodená osoba môže primárne využiť ,,svojpomoc“ a požiadať o odstránenie materiálov priamo osobu, ktorá tieto zverejnila alebo prevádzkovateľa či vlastníka internetovej stránky.
Právo na odškodné
Tiež pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivca – práva na ochranu života a zdravia, práva na ochranu cti, dôstojnosti, dobrého mena a povesti, práva na súkromie a práva na ochranu prejavov osobnej povahy, možno uvažovať tiež o porušení ustanovení Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu osobnosti (§ 11 – §16). Ak je zásah intenzívny a spôsobí ujmu poškodenému, má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo priznané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by nebolo postačujúce takéto zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti sú tak žaloba na upustenie od neoprávneného zásahu, žaloba na odstránenie následkov neoprávneného zásahu alebo aj žaloba na poskytnutie primeraného zadosťučinenia.
Nevinný chat, ktorý môže stáť život
Obete takejto trestnej činnosti sa však často zo strachu zverejnenia intímnych nahrávok či fotografií ich blízkym a priateľom uchyľujú k tomu, že páchateľovi požadovanú sumu zaplatia, avšak tu si treba uvedomiť, že páchateľ sa častokrát s jednorazovým ,,odškodnením“ neuspokojí a jeho finančné požiadavky sa neustále stupňujú. V mnohých prípadoch obeť, takéto protiprávne konanie páchateľa, dohnalo až k samovražde.
Nenechajte sa zatlačiť do kúta
Netreba sa teda nechať zahnať do úzkych, zachovať si chladnú hlavu a v momente, keď si uvedomíte, že ste sa stali obeťou takejto trestnej činnosti – je potrebné uchovať si údaje o profile a zverejnených fotografiách páchateľa, o sms, chatovej alebo e-mailovej komunikácii, prípadne ak je to možné vrátane uchovania ,,kompromitujúcich“ materiálov, ktoré by mohli poslúžiť k jeho lepšej identifikácii a preukázaniu spáchania skutku. Možno si dokonca vytvoriť screenshot alebo printscreen obrazovky vášho počítača alebo mobilného zariadenia, ktoré tiež poslúžia ako dôkaz.
Vydieranie so šťastným koncom
A ako vlastne dopadol príbeh vydieraného Slováka? „Napísal som jej, že nech video pokojne zverejní, ale zároveň som ju upozornil, že môžem podať na ňu trestné oznámenie. Vydieračka okamžite zmazala svoj profil a všetku konverzáciu. Moje video bolo ihneď odstránené samotnou stránkou.“
