Spišský hrad čaká veľká rekonštrukcia za 4,8 milióna eur. „Ministerka kultúry SR Natália Milanová a generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Branislav Panis vo štvrtok 10. júna na Spišskom hrade oznámili začiatok veľkej a náročnej obnovy hradu, ktorá sa prioritne sústredí na záchranu Románskeho paláca,“ informovala hovorkyňa ministerstva kultúry Zuzana Viciaňová.
Rekonštrukciou prejdú aj západné paláce a hradná kaplnka sv. Alžbety. Finančné prostriedky vo výške 4 810 000 eur na zabezpečenie prác získalo SNM na základe uznesenia vlády SR zo štátneho rozpočtu.
Pri Múzeu SNP má v budúcnosti vzniknúť rada odborníkov, ktorá bude diskutovať o jeho projektoch
Havarijný stav Románskeho paláca je výsledkom predovšetkým oslabenej statiky murív a silnej deštrukcie korún muriva. „Návrh rekonštrukcie Románskeho paláca preferuje kombináciu reštaurátorského prístupu a stavebných prác, teda záchranu historických detailov, vrátane omietok, pred iba stavbárskym prístupom k rekonštrukcii,“ vysvetlila riaditeľka SNM – Spišský hrad Mária Novotná.
Palác bude staticky zaistený vrátane sanácie brala, na ktorom stojí. „Samotná architektúra paláca bude reštaurovaná a vo finálnej etape bude palác zastrešený formou tzv. opačnej, dovnútra otočenej strechy, ktorá neprečnieva cez siluetu múrov,“ doplnila.
Vstup pre turistov bude obmedzený
Rekonštrukčné práce na hrade by mali trvať do konca roka 2024, pričom od letnej sezóny 2022 bude pre ich náročnosť hrad pre turistov prístupný len s obmedzením, bez horného nádvoria.
„Na strednom a dolnom hrade sa však aj v tomto čase budeme snažiť ponúknuť návštevníkom zaujímavý program. Spomenuté prístupné priestory sa budeme snažiť využiť v maximálne možnej miere na prezentáciu dejín hradu a na organizáciu podujatí pre čo najširšie spektrum návštevníkov,” poznamenal generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.
Činnosť Slovenského národného múzea poznačila pandémia, do zbierky však pribudli hodnotné predmety
Obnovu hradu realizovalo SNM – Spišský hrad v menšom rozsahu aj počas posledných rokov. Vybudovalo inžinierske siete na hrade, vyriešili vodovodné a kanalizačné prepojenie nádvorí, do zeme dali elektrické rozvody, sanovali bralo pod západnými palácmi a tiež priľahlé múry. Komplexnou rekonštrukciou a reštaurovaním prešla architektúra tzv. kapitánskeho domu, kde nová technológia vyústila a odkiaľ sa aj ovláda.
Obnovou by mali prejsť aj nižšie hrady
„Z vlastných prostriedkov realizujeme konzervovanie hlavnej vstupnej brány, v dvoch etapách sme sanovali časť uvoľneného muriva v hradbách dolného nádvoria v celkovom náklade do 300-tisíc eur. Pre úplnú sanáciu opevnenia v tejto časti je potrebné realizovať ešte III. etapu stabilizáciou základu a päty opevnenia s predpokladaným nákladmi 50-tisíc eur,” skonštatovala Mária Novotná.
Počas súčasnej rekonštrukcie hradu plánuje SNM pripraviť projektovú dokumentáciu na ďalšie časti, a to východné paláce a múry, sanáciu hradného brala a celé horné nádvorie, v ktorých vzniknú nové výstavné priestory, venované archeologickým expozíciám. Predpokladané náklady na novú projektovú dokumentáciu sa odhadujú na 150-tisíc eur a náklady na samotnú obnovu okolo päť miliónov eur.
„Tento projekt je pokračovaním rekonštrukcie celého Spišského hradu. Snahou SNM je príprava kontinuálnej a postupnej obnovy hradu,“ podotkol Branislav Panis a dodal, že po ukončení horného hradu, počítajú aj s obnovou stredného aj dolného hradu.
Pribudnúť by malo občerstvenie
Osobitne sa pripravujú aj na zvýšenie a skvalitnenie služieb návštevníkom, a to najmä v priestore podhradia, kde by mali vzniknúť okrem technických priestorov múzea aj miesta na občerstvenie, predaj suvenírov a ďalšie služby.
Spišský hrad vlani aj napriek obmedzeniam navštívilo 130-tisíc návštevníkov, zahraniční chýbali
„Tento proces nie je možné zvládnuť v krátkej dobe, preto ho odhadujeme na 10 rokov a celkové náklady sa pohybujú v sume 20 miliónov eur. SNM bude na tomto projekte spolupracovať so samosprávou, okolitými mestami a obcami,“ doplnil generálny riaditeľ SNM.
„Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy v Európe, od roku 1993 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Samotné bralo nesie dôkazy osídlenia už od čias praveku, od 13. storočia vznikal na tomto mieste hrad, ktorého súčasťou bol aj Románsky palác. Doteraz je našou najstaršou a najcennejšou palácovou architektúrou tohto typu. Jeho stav bol, však už niekoľko rokov výsostne alarmujúci,“ uzavrela ministerka kultúry Natália Milanová.