počas stretnutia lídrov slovenského stavebníctva v Bratislave.
Stavbárov podľa ankety najviac obmedzuje štátna byrokracia, nedostatočný dopyt a konkurencia
„Každá druhá veľká spoločnosť, ktorá sa na prieskume zúčastnila, bola ochotná vziať zákazku, na ktorej nezarobí, aby sa udržala na trhu, než sa situácia zlepší. Polovica riaditeľov uviedla, že porušili svoje vnútorné predpisy, aby zákazku získali,“ uviedol ďalej Vacek. Firmy podstupujú väčšie riziko, aby aspoň čiastočne využili svoje kapacity. Prieskum tiež odhalil, že zákazky získavajú najviac cez osobné kontakty a dlhodobú spoluprácu, najmenej efektívne sú pritom výberové konania. I keď transparentnosť súťaží sa zlepšila, polovica firiem uviedla, že sa stretla s požiadavkou na úplatok. V súkromnej sfére sa dá stavebná zákazka získať bez úplatku podľa dvoch tretín účastníkov ankety, vo verejnom sektore je to možné len zhruba v štvrtine prípadov. Riaditelia stavebných firiem navrhujú zjednodušenie a skvalitnenie legislatívy vo verejnom obstarávaní, ako aj zvýšenie odbornosti a lepšie ohodnotenie zamestnancov obstarávateľov stavebných prác. Takisto by mali byť podľa nich zamedzené osobné prepojenia medzi obstarávateľmi a uchádzačmi.
Minister dopravy Ján Figeľ oboznámil stavbárov s novým programom pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. „Stabilizácia je základ, nie perspektívou. Rast musí byť udržateľný,“ uviedol na stretnutí minister.
Pripomenul, že prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou D1 by mohol štát dokončiť do roku 2017. „Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2014 považujem za ambiciózny a reálny,“ konštatoval. Dokončenie diaľnice D1 determinuje dobudovanie tunela Višňové pri Žiline v rokoch 2015 – 2017, pričom verejná súťaž na výstavbu tohto najťažšieho úseku diaľnice D1 by sa mala vyhlásiť na jeseň tohto roka.
V najbližších štyroch rokoch by sa malo na Slovensku podľa ministra dopravy odovzdať do užívania 130 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. V súčasnosti je v súťažiach 46 kilometrov diaľnice D1 za 900 rmiliónov eur. „Je to významný objem a o ďalších rokujeme,“ konštatoval minister. Okrem toho chce štát v rokoch 2011 až 2014 začať s výstavbou okolo 240 – 280 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v závislosti od príprav.
Okrem dokončenia diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc podľa Figeľa sa bude pokračovať aj vo výstavbe diaľnic D3 a D4. Diaľnica D4, tzv. nultý obchvat Bratislavy, by sa mala podľa ministra začať stavať najskôr v roku 2014. Na jeseň plánuje ministerstvo dopravy predstaviť aj plán obnovy okolo 600 kilometrov ciest prvej triedy zhruba za 500 mil. eur.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa bude podľa ministra financovať z viacerých zdrojov, pričom by malo ísť počas štyroch rokov približne o 5 miliárd eur. Okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu a výnosov z elektronického mýta a diaľničných nálepiek chce ministerstvo dopravy využiť aj eurofondy, úvery Európskej investičnej banky, projekty verejno-súkromného partnerstva a tzv. diaľničné dlhopisy. Tie by mala podľa Figeľa umožniť novelizácia zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Lukáč: Stavebníctvo je nezávideniahodnej situácii
Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikaateľov Slovenska Zsolta Lukáča
sa slovenské stavebníctvo nachádza v nezávideniahodnej situácii, keďže už tretí rok je v krízovom stave. Preto je podľa neho nevyhnutné, aby štát a verejný sektor začal realizovať svoje vlastné aktivity. „Boli by sme radi, aby sa z týchto aktivít rozbehla výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií. Žiaľ, zabrzdenie, ktoré sme zaregistrovali pred rokom, nebolo najšťastnejšie“, povedal. Podľa jeho slov v súčasnosti sa nevyhnutne čaká na to, aby veľké stavebné firmy mali priestor na svoje aktivity a tým uvoľnili trh pre menšie stavebné podniky, ktoré sa na ňom pre nedostatok zákazok veľmi ťažko držia a napriek tomu udržali zamestnanosť. „Verím, že tento rok bude rokom stablizácie,“ povedal Lukáč. Zväz má podľa neho rovnako veľký záujem aj na spolupodieľaní sa legislatívnych podmienok a podnikateľského prostredia pre stavbárov. „Legislatívne podmienky musia byť jednoznačné, transparentné, vyvážené pre každého a najmä realizovateľné,“ uviedol prezident.