Čierny mor síce zmizol, no objavil sa hnedý mor v novom zelenom šate a začal znovu ohrozovať túto krajinu. Povedal na zhromaždení Postavme sa za lepšiu krajinu expert na extrémizmus Daniel Milo. Na zhromaždení sa podľa organizátorov zúčastnilo približne 700 ľudí.
Vystúpili na ňom okrem Mila aj expert na facilitáciu Dušan Ondrušek, komik Joe Trendy, aktivisti z iniciatívy Za slušné Slovensko Katarína Nagy Pazmány, Jakub Pohle a Ján Gálik či herečky Anna Šišková, Michaela Čobejová a hudobná skupina Ultrazvuk, v ktorej sú združení raperi Tono S., Vec a speváčka Zuzana Mikulcová.
Vražda Daniela Tupého
Daniel Milo pripomenul vraždu Daniela Tupého, ktorého v roku 2005 zabili neonacisti. „Čierny mor síce zmizol, no ideológia, ktorá motivovala páchateľov zločinu nezmizla. Objavil sa hnedý mor v novom zelenom šate a začal znovu ohrozovať túto krajinu,“ povedal s tým, že nemožno hádzať všetkých voličov Ľudovej strany naše Slovensko (ĽSNS) do jedného vreca. Podľa neho je podstatné sa s voličmi Mariána Kotlebu rozprávať.
Expert na facilitáciu Dušan Ondrušek pripomenul ako jednoducho vedia ľudia pripustiť násilie a nenávisť. „Na začiatku to vôbec nevyzeralo hrozivo. Potom prišli mladí chlapci, ktorí začali nosiť uniformy a chodiť po lesoch so zbraňami. Nezastavili ich preto, lebo nevyzerali hrozivo a volili ich z trucu. Skončilo to tisíckami mŕtvych a krajiny Balkánu sa dodnes z tejto vojny spamätávajú,“ pripomenul vojnu v bývalej Juhoslávii s tým, že na tieto rozhovory si spomenie vždy keď niekto hovorí ako treba brániť Slovensko pred liberálnou demokraciou.
Vysvetlil, že diskusia, ktorú vedú extrémisti, je vždy len o jednej a ich pravde. „Extrémisti delia ľudí na my a oni, každý spor delia na vylučujúci, vždy musí mať pravdu len jeden. Podľa extrémistu sú Slováci iba takí ako on. Extrémista sa začne odlišovať od všetkých, ktorí sú iní ako on. Existuje len jedna pravda, tá, ktorú má on. Ak sa podstatná časť krajiny nechá zahnať do pasivity, nakoniec príde o svoje svedomie a občiansky hlas,“ zdôraznil.
Strašenie ľudí ako zbraň
Komik Joe Trendy tiež povedal, že je dôležité sa s voličmi Mariána Kotlebu rozprávať. „Ich najväčšou zbraňou je strašenie bežných ľudí. Ak máte v okolí niekoho, kto ich chce voliť. Nebuďte na neho zlý a pokúste sa ho presvedčiť, že vám na ňom záleží, pretože im na ňom nezáleží,“ povedal.
Aktivista Jakub Pohle pripomenul, že sú to bežní občania, ktorí musia vytvoriť hrádzu proti extrémizmu. „Sme to my, nie politici,“ povedal.
Dôležitosť novinárov vo verejnom živote pripomenul ďalší z aktivistov z iniciatívy Za slušné Slovensko Ján Gálik. Podľa neho sú očami a ústami verejnosti a ich prácu si treba vážiť.
„Zmenu nám neprinesú tí, ktorí podnecujú k nenávisti. Naša krajina potrebuje lídrov, ktorí verejnú mienku nielen sledujú, ale aj vytvárajú,“ povedala psychologička Katarína Nagy Pazmány.
Do plynu spolu s dieťaťom
Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust, pripomenula ako bola v roku 1941 na svadbe. „Keď som prišla za nevestou, ona srdcervúco plakala, nechápala som prečo. V roku 1942 ušli títo mladí manželia do Budapešti. V roku 1944 musel ísť jej manžel do Osvienčimu a ona neskôr tiež. Keď ich triedili na tých, ktorí pôjdu okamžite do plynu, nenechala si zobrať svoje deväťmesačné dieťa a do komory išla s ním. Z jej rodiny sa nevrátil nikto, všetci zomreli,“ spomenula si na holokaust.
Zhromaždenie sa rozišlo v pokoji a počas neho nedošlo k žiadnym konfliktom. Podľa organizátorov sa na ňom zúčastnilo približne 700 občanov. Ľudia mali aj rôzne satirické transparenty „Nechceme nenávisť ani byť niekoho korisť“ či „My čo máme vkus, vravíme, že extrémizmus je hnus“ alebo „Akcia 1488 kebabov pre celé ĽSNS“.
Lepšia krajina je prodemokratická občianska iniciatíva. Vznikla z pôvodne antiextrémistického vzdelávacieho projektu s dlhodobou udržateľnosťou. V januári 2020 platforma organizovala bratislavský protiextrémistický protest „Pre lepšiu krajinu“.
Iniciatívu podporujú aj známe osobnosti ako Ady Hajdu, Kristína Svarinská, Petra Polnišová, Juraj Kemka, Robert Roth, Fero Joke či organizácie Za Slušné Slovensko a Inštitút pre verejné otázky.