Parlamentné voľby prichádzajú a mnohé strany sa trasú, či vôbec pôjdu ďalej. Koalícia by chcela pokračovať a zachrániť svojich ľudí pred zodpovednosťou za pár drobností, ktoré spískali. Opozícia chce prebrať moc. Ale skôr sa zdá, že robí všetko preto, aby sa tak nestalo. Blížiace sa voľby ovplyvnili aj rok, ktorý je za nami.
Žena v paláci
Testom pre koalíciu aj opozíciu boli marcové prezidentské voľby. Po dlhých ťahaniciach sa zrodila opozičná favoritka Zuzana Čaputová. Koalícia do poslednej chvíle nevedela, čo so sebou, aby sa nakoniec zrodil kandidát Maroš Šefčovič. Výsledok poznáme, prvýkrát máme v prezidentskom paláci ženu. Čo rozhodlo?
Definitívne sú už preč časy, keď na voličov stačil úsmev. Šefčovič ten svoj pravdepodobne dlho trénoval pre zrkadlom, ale bolo to aj tak málo. Narýchlo sa teda pokúsil stať ortodoxným kresťanom, ale ani to nestačilo. Slovenská spoločnosť sa asi zmenila. Stačilo kultivovane vystupovať, zbytočne neútočiť a v neposlednom rade očariť šarmom.
Koaličné trápenie
Blížiace sa voľby poznačili aj ešte stále existujúcu vládnu koalíciu. Na papieri existuje, ale v realite už dlhšie obdobie nie. Načal to pod vplyvom tragických udalostí okolo vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Most-Híd.
Béla Bugár naveľa pochopil, že jeho zbratanie sa s Ficom ho možno bude stáť politickú kariéru. Začal sa stavať znovu na zadné a ukazovať, že on vlastne nie je súčasťou toho, čo napáchala súčasná vláda. Bolo však neskoro, voliči zradu neodpúšťajú. Preferencie to potvrdzujú a nestor Béla sa znovu posadí do poslaneckej lavice len vďaka zázraku.
Z trojkoalície sme po Ficovom odchode z premiérskeho postu zrazu dostali štvorkoalíciu – Smer-SD, SNS, Most-Híd a Pellegrini. Ten posledný akoby iba tento rok zistil, že je vlastne premiérom a nie predĺženou rukou Smeru. Začal sa tváriť, že rozhoduje, ale poslanci Smeru mu pri hlasovaniach ukázali, že to nie je realita.
Napriek všetkým trucovaniam oficiálne koalíciu však nikto neopustil.
O troch grošoch
Kopal raz jeden chudobný človek pri priekope. Išiel okolo kráľ a opýtal sa ho: „Povedz mi, akú máš mzdu za túto ťažkú robotu?“ „No, mám na deň tri groše.“ odvetil mu chudobný človek. Zadivil sa kráľ a opýtal sa ho, ako z nich môže vyžiť. „Jaj, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko. Ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a len na tom treťom sám žijem.“
Prekrásna rozprávku O troch grošoch má ponaučenie aj pre nášho ministra financií. Možno by ho aj pochopil. Lenže… idú voľby.
Vládna koalícia zvolila iný spôsob hospodárenia. Jeden groš vracia na úveroch, druhý niekde zmizne a tretí rozdá. Z čoho budeme žiť zajtra, to nikoho netrápi. Sociálne balíčky sa schvaľovali jedna radosť. Smer a SNS sa priam predbiehali, kto dá ľuďom viac. Dáme vám vysokú minimálnu mzdu, hovorí Smer. Dáme vám vysoké dôchodky, hovorí SNS a pridáva športové poukazy. A pred voľbami nezabudnite, že ste lyžovali za rekreačné poukazy.
Rozdávať je ľahko, ak je z čoho. Ako povedal pre webnoviny.sk jeden kresťanský politik, dôchodcovia by mali byť menej sebeckí a rozmýšľať o svojich vnúčatách. Áno, všetci sa tešia, že budú mať viac. Lenže otázka: Z čoho budeme žiť zajtra? Stále ostáva na stole. Jeden z vládnych predsedov má jednoduchý recept: Požičajme si viac, veď to splatíme. Druhý sa nechal počuť, že nech sa o to postarajú ďalšie vlády. Ani jednému z nich asi mama pred spaním O troch grošoch nečítala.
Za ľudí, za Vlasť, za seba
V roku 2019 zaspievali na politickej scéne nové vtáčiky, ďalšie sa zase snažili poriadne zviditeľniť.
Začnime s tými druhými. Progresívne Slovensko existuje už viac ako dva roky. Do prezidentskej kampane sa príliš neprejavovalo. Od presvedčivého víťazstva Čaputovej percentá v prieskumoch začali naberať grády a naraz… ticho. Čaputová nastúpila do prezidentského paláca, Ivan Štefunko odišiel z čela strany a na výslní sa ocitol Michal Truban. Človek, ktorý síce vedel podnikať, ale nevedel, čo je politika. Aféra s drogami a predovšetkým katastrofálne mediálne vystúpenia rast percent zastavili, podľa niektorých prieskumov dokonca znížili.
Exprezident Andrej Kiska aj obávaný sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin dlho nechali národ v obavách, či sa aj oni pokúsia pretvoriť Slovensko na svoj obraz. Ale ako to už u nás býva, každý chce byť predsedom a preto si aj založili vlastné strany.
Kiska bol počas pobytu v Grasalkovičovom paláci sústavným terčom vládnej koalície a predovšetkým Roberta Fica. Ten ho označil za jedného z najlenivejších politikov, ktorý chce cez moc zamiesť pod koberec svoje kauzy. Pravdou je, že Kiska sa nehrnie do médií a má za sebou daňové a pozemkové problémy. Slovenský volič však vie na všetko rýchlo zabudnúť a percentá šli rapídne hore. Málokto vie povedať prečo, ale tak je to s viacerými stranami. Program predsa nikto nečíta.
Iné je to s Harabinom. O ňom všetci vedia všetko, čo je treba. Aj napriek nespočetným aféram si mnohí ľudia myslia, že je to pravý človek do politiky. Prečo nie, mali sme tu všelijakých. Mazaný právnik, nenávidí migrantov a má rád milované Rusko. Samozrejme, silná kresťanská nota tiež nie je málo. Podľa prieskumov zatiaľ veľa vody nenamútil, ale do volieb ešte zostávajú dva mesiace.
Z Threemy majú mnohí trému
Náladu v celej krajine udával v roku 2019 „podnikateľ“ Marian Kočner. Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej priviedlo políciu k šokujúcim Kočnerovým konverzáciám v aplikácii Threema. Zo dňa na deň sa čakalo, čo nového odhalí, koho ďalšieho namočí do špinavostí. Nejeden politik musel vysvetľovať, prečo sa s Kočnerom stretal, prečo s ním rokoval. A ešte stále sa mnohým trasú kolená z toho, či aj ich meno nebude pranierované.
A ďalší
Zaujímavých udalostí sa udialo ešte mnoho. Spomenúť by sa dalo prebudenie Úradu pre verejné obstarávanie a zastavenie mnohých stámiliónových tendrov, prokuratúry a polície, poriadky v súdnictve či prvé odsúdenie poslanca a strata jeho mandátu.
To všetko by mohlo priniesť do roku 2020 viac optimizmu. Navyše to bude celkom určite rok plný blahobytu, veď v tomto predvolebnom čase to v politike sľubujú všetci. Žiaľ, aj o rok bude veľa o čom písať, lebo sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú.