Pre politických komentátorov bol uplynulý týždeň úplne nudný. Všetci akoby v pokoji čakali na veľkonočné sviatky a v tom duchu prebehla aj výmena na čele vlády. Žiadne vzrušenie, všetko dôstojne, bez uštipačných rečí. Priam neuveriteľné.
Matovič prekvapil pokojným odchodom
Po niekoľkotýždňovom boji o zachovanie si kresla premiéra, Igor Matovič konečne musel uznať kapituláciu. Z postu premiéra odišiel dôstojne, akoby to ani nebol on. Veď pred niekoľkými týždňami pri demisii ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho uštedril koaličným partnerom kopu šťavnatých rečí.
Nový premiér Heger zložil sľub, prezidentka Čaputová vymenovala novú vládu (online)
Jeho vtedajšie vystúpenie v konečnom dôsledku znamenalo aj koniec jeho vládnutia. Samozrejme zubami-nechtami sa držal postu, ale nakoniec musel uznať, že je porazený, lebo v opačnom prípade by pravdepodobne bolo porazené celé Slovensko.
Prišiel aj deň oficiálneho odchodu z funkcie a všetko prebehlo nad očakávania v úplnom pokoji. Možno vyhlásením spred týždňa, že v predvečer Veľkého týždňa, ktorý slávime ako symbol utrpenia, obety a odpustenia, sa rozhodol urobiť gesto odpustenia voči ľuďom, ktorí v politike zažiadali jeho odchod z postu predsedu vlády myslel vážne.
Možno konečne aj niekoho poslúchol a situáciu znovu nevyhrotil. Jednoducho, bol to Matovič akého nepoznáme. Našťastie.
Heger to nebude mať ľahké
Nového premiéra Eduarda Hegera veľa dobrého nečaká. Pandémia možno trochu poľavuje, ale sám si je vedomý, že už terajšie sviatky môžu všetko obrátiť opäť k horšiemu.
Cesty boli znovu preplnené, málokto dodržiaval opatrenia a cestovalo sa krížom-krážom. Takže sa môže veľmi ľahko stať, že čísla začnú opäť stúpať a navyše čoskoro začne aj dovolenkové obdobie. A vieme, ako to skončilo pred rokom.
Heger si je určite vedomý aj stále hroziaceho výbuchu vo vzťahu Matovič-Sulík. Jednoducho nemôžem uveriť, že obaja kohúti z predošlých mesiacoch sa zo dňa na deň zmenia. Proste nie je to v ich povahe, predovšetkým u doterajšieho premiéra. Už samotný pokojný odchod z funkcie ho musel stať veľa síl a je otázne do kedy takto vydrží.
Tu má práve nastúpiť nový premiér ak chce ukázať, že nie je iba bábkou ale ozajstným šéfom kabinetu. Vedomý si je, že nevie vyburcovať masy ako jeho predchodca, ale práve rozvahou a ak treba aj ráznosťou, musí ukázať kto je teraz gazdom. Neviem, či sa mu to podarí a či nájde spôsob, ako nasledujúce tri roky viesť túto štvorkoalíciu.
Opozícia je sklamaná a musí veriť v úspech referenda
„Nebudem už teraz súdiť vládu, ale dnes už prakticky nikto v krajine nepochybuje, že je to vláda, ktorá zodpovedá za takýto obrovský počet obetí pandémie,“ povedal predseda strany Smer-SD. Samozrejme od opozície, konkrétne Roberta Fica, nikto ani neočakával, že podporí nový kabinet, ale tie obete si mohol odpustiť. Sám nevie, čo by sa dialo keby bol nedajbože on pri moci.
Prekvapilo ma však jeho vyjadrenie spred týždňa, keď vládna kríza bola v plnom prúde o tom, že nemá zmysel riešiť predčasné voľby alebo hlasovanie o nedôvere vláde. Dodal, že ak by boli predčasné voľby, tak by zase každý len hovoril „lebo Fico, lebo Smer“.
V tom mal pravdu. Veľa toho napáchal za posledné roky a ľudia mu už určite ľahko neodpustia. Vedomý si je toho aj Peter Pellegrini, lebo spojenie práve s Ficom by mu body neprinieslo a vie, že prípadných koaličných partnerov si veľa vyberať nemôže.
Samozrejme obaja budú vo verejnosti hroziť referendom, ale možno sa aj sami boja, že by mohlo byť úspešné. Aj podľa samotného Fica rany u občanov sú ešte čerstvé a tak ľahko sa nezahoja. Neviem či si aj sami neuvedomili, že s tým referendom trochu prestrelili.
