Začína sa zvolebnievať. Predseda parlamentu Boris Kollár už aj oficiálne vyhlásil voľby na 30. septembra. Špekulácie, kto s kým pôjde do povolebnej koalície, sa budú zintenzívňovať a novinári budú žiadať v mene voličov, aby sa strany jasne vyjadrili. Prvý na rade bol Hlas-SD na svojom sneme, ktorý bol akoby úvodom do volebnej kampane. Ak niekto čakal, že sa tam určia možní partneri, tak sa sklamal.
Pellegrini si stále drží otvorené dvere
Predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini bude asi najviac bombardovaný otázkami s kým by chcel vládnuť. Je si vedomý toho, že bez neho to asi pôjde ťažko a preto sa nechce pohnevať s nikým.
Vyjadrenie, že určite nepôjde do koalície s OĽaNO a ĽSNS iste nikoho neprekvapilo. S Igorom Matovičom asi málokto bude chcieť mať niečo spoločného po voľbách a Marián Kotleba sa aj tak do parlamentu pravdepodobne ani nedostane. A čo ostatní? Tu už Pellegrini nie je až taký jednoznačný. Najviac sa samozrejme čaká na jeho postoj k Robertovi Ficovi, ale podobne ako doteraz sa snaží odpovedi vyhýbať.
Týždeň očami Pavla Urbana: Ódor môže dostať dôveru, ale musí splniť asi nesplniteľnú podmienku
Z jeho vyjadrení po sneme mnohí získali dojem, že od Smeru uteká čím ďalej viac. Nebudú spolupracovať so stranami, ktoré spochybňujú členstvo v NATO a Európskej únii.
„Hlas odmietne spoluprácu so stranami, ktorých politika je postavená na nenávisti, extrémizme a neofašizme. Rovnako odmietame aj spoluprácu so subjektami, ktoré s týmito stranami úzko spolupracujú a snažia sa o ich politickú akceptáciu,“ uviedol líder Hlasu.
Na rozdiel od Fica, strana Hlas-SD podľa Pellegriniho nie je proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. Z uvedeného sa zdá, že rozdiely medzi Smerom a Hlasom sú obrovské, ale politika je predsa o tom, aby sa niečo sľubovalo a potom sa to stalo predmetom vyjednávania.
Na rozdiel od Pellegriniho, Fico vie, že bez Hlasu zostáva aj naďalej v opozičných laviciach a preto odkaz zo snemu Hlasu bol aj možno odkazom aj jemu osobne, ale aj hnutiu Republika, aby sa zdržali niektorých vecí v predvolebnej rétorike, lebo iba tak môžu dúfať, že sa im podarí dostať sa k moci. Veď potom by aj Pellegrini mohol predstúpiť pred voličov a povedať „vidíte, zmenili sa“.
Iba po voľbách sa začne skutočné vyjednávanie
V roku 1994, tiež v predčasných voľbách zvíťazilo HZDS, ale podobne ako to bude aj tohto roku samo nemohlo vládnuť. Vladimír Mečiar mohol počítať so SNS, ale aj to by dohromady dalo iba 70 poslancov. Musel sa nájsť tretí. Najlepším terčom bolo Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) a ich 13 poslancov.
ZRS bola ozajstná robotnícka strana. Jej predseda Ján Ľupták a viacerí poslanci neboli nikdy politikmi. Do parlamentu sa chceli dostať aby skutočne pomohli robotníckej triede. Dlho sa vzpierali spolupráci s HZDS, ale nakoniec vidina moci zvíťazila. Ľupták sa stal podpredsedom parlamentu, jeho spolustraníci predsedami výborov a zrazu získali vymoženosti, o ktorých ani nesnívali. Samozrejme ihneď zabudli, prečo vlastne do volieb išli. Tak aj skončili, lebo vo voľbách o štyri roky voliči dali od nich ruky preč.
Práve boj o moc môže mnohokrát prispieť k tomu, aby ste urobili kroky, ktoré ste doteraz rázne odmietali. Prečo by to teraz neurobil aj Peter Pellegrini. Vie, že by vládnutie s Ficom bola katastrofa, ale podobne ako Mečiar pred takmer tridsiatimi rokmi, aj líder Smeru bude sľubovať hory-doly, len aby sa dostal k moci a tak si zachoval šancu, že jedného dňa mu nezaklopú na dvere s predvolaním na výsluch.
V Hlase sa tiež niektorí toho boja a preto sa netreba po voľbách čudovať, ak sa ich sily predsa len spoja.
