Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že sa nebude uchádzať o post prezidenta republiky. Týmto dal bodku špekuláciám o tom, či bude kandidátom podporovaný opozíciou.
Potešili sa samozrejme Robert Fico, Peter Pellegrini aj Boris Kollár, lebo týmto môžu aj naďalej počítať s jeho zásahmi do vyšetrovania káuz paragrafom 363.
Parlament urobil prvý krok k predčasným voľbám. Na rade je ten ťažší, ich aj odsúhlasiť.
Žilinka konečne vyriešil dilemu voličov
Niekoľko mesiacov bola v spoločnosti dilema, či si Žilinka svojimi rozhodnutiami podľa známeho paragrafu 363 nechystá cestu do prezidentského paláca.
Samozrejme mohol očakávať, že sa mu niektoré strany za to odvďačia a podporia ho v snahe stať sa hlavou štátu. Po dlhom zvažovaní, a možno aj konzultácií s predsedami dotknutých strán, sa konečne rozhodol dať bodku za týmito špekuláciami. Hlavou štátu byť nechce.
Žilinka koná v prospech figúr zo Smeru a Sme rodina, tvrdí Baránik a kritizuje aj prezidentku
Verím, že značne odľahlo vrcholným predstaviteľom niektorých politických strán, lebo na súčasnom poste je im užitočnejší, ako prípadná výhoda v neistej súťaži o prezidentský palác. Čo ak by prehral? Kto by im „pomohol“ pri trestných stíhaniach, ktoré budú pravdepodobne pokračovať? Samozrejme je tu ešte možnosť milosti hlavy štátu, ale tam sa nemusel dostať.
Jasný odkaz mu dali jeho potenciálni podporovatelia. Kollár a Pellegrini vyhlásili, že je lepšie, aby zostal na súčasnom poste do konca funkčného obdobia a nepokúšal osud. Obaja veľmi dobre vedia, že obvinenia niektorých členov ich strán sa ešte neskončili a nebolo by vhodné aby práve teraz, keď ešte neprebrali moc v krajine, nemohli počítať s poistkou 363.
V parlamente už podľa Cirnera zavládla anarchia, priblížil aj najpravdepodobnejší termín volieb
O Ficovi nebudem ani hovoriť, veď práve Žilinka rozhodol, aby sa zrušilo obvinenie jeho a jeho kumpánov. Určite ho bude ešte potrebovať, lebo mandát generálneho prokurátora sa končí až v roku 2027, akurát s mandátom poslancov po prípadných predčasných voľbách.
Samotný Žilinka ich nepriamo ubezpečil, že sa nemajú čoho báť, lebo je tu paragraf 363. Vo svojom vyhlásení napísal, že toto ustanovenie využíva, pretože je to zakotvené v legislatíve. „Ak Národná rada Slovenskej republiky schváli zmenu zákona, tak ako vždy ju budem rešpektovať,“ dodal.
Bol to zároveň odkaz aj pre poslancov, aby náhodou nesiahali na spomenutý paragraf, lebo viacerí môžu na to doplatiť. Tak, aj túto dilemu máme vyriešenú. Žilinka prezidentom nebude a aj naďalej sa môžeme tešiť na jeho ďalšie rozhodnutia ako generálneho prokurátora.
Poslanci rozhodnú o svojom osude
Schválením novely Ústavy SR sa umožňuje poslancom skrátiť volebné obdobie. Tento krok bol aj očakávaný, ale ešte stále to neznamená, že budú tento rok predčasné voľby. To hlavné hlasovanie nás iba čaká, lebo tentoraz poslanci budú priamo rozhodovať o vlastnom osude.
Za schválenie novely ústavy hlasovalo 92 poslancov. Podarilo sa to predovšetkým dohodou dosluhujúcej vládnej koalície. Opozícia bola proti, lebo žiadala, aby sa predčasné voľby mohli schváliť aj referendom.
Parlament riešil predčasné voľby. Koalícia chce 30. september, Hlas-SD jún a Fico májový termín (video)
Teraz prichádza rozhodujúci krok. Vládna koalícia, ktorá vznikla po voľbách v roku 2020 sa dohodla, že predčasné voľby by mali byť v posledný septembrový deň. Opozícii sa to samozrejme nepáči, lebo chce voľby čím skôr a už nepriamo odkazuje, že za septembrový termín nezahlasuje.
Sú si vedomí, že do septembra je veľa času a na slovenskej politickej scéne sa môžu zjaviť nové subjekty, ktoré narušia rozdelenie síl na základe súčasných prieskumov verejnej mienky.
Prípadné zakladanie novej strany pripúšťa súčasný poverený premiér Eduard Heger. Prvé kroky už urobil expremiér Mikuláš Dzurinda.
Prieskumy hovoria, že niektorí voliči by si vedeli predstaviť dať im svoj hlas. Tým by sa možno značne zmenilo rozdelenie síl, aj keď je málo pravdepodobné, že by získali aj hlasy súčasnej opozície.
Mohlo by sa však viac strán dostať do parlamentu, menej hlasov prepadnúť a Fico by znovu mohol zostať tam, kde je teraz. Obavy má aj Kollár, lebo si nie je istý, či by sa niektorí jeho priaznivci nepripojili k novým stranám a preto aj napriek dohody o septembri, znovu presadzuje jún.
Dzurinda a Kollár preskočili zbieranie podpisov, predstavili Modrú koalíciu a majú dva hlavné ciele (foto)
Hlasovanie bude určite zaujímavé. Pripomínam, že je potrebných 90 hlasov. Čo ak sa traja, ktorí hlasovali za zmenu ústavy, rozhodnú, že je istejšie zostať ešte pol roka v parlamente, ako nechať osud na predčasné voľby. Možno je pre nich lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
