Uvoľnenie opatrení neprinieslo len otvorenie terás, ale aj možnosť ľudí vrátiť sa na pracoviská. Home office totiž vláda už nenariaďuje, ale iba odporúča. Rok práce z domu však poznačil pracovný trh a domáce kancelárie si okrem zamestnancov obľúbili aj zamestnávatelia.
Aj keď z domu mohli ľudia na Slovensku pracovať už od roku 2007, v praxi sa to pred pandémiou využívalo skôr výnimočne. Podľa dát Národnej banky Slovenska (NBS) napríklad v roku 2019 pracovalo aspoň čiastočne z domu len 9,5 percenta ľudí. Pandémia nového koronavírusu situáciu radikálne zmenila.
Hegerova vláda sľubuje podporu rodiny i priaznivé podmienky pre podnikanie, pokračovať bude aj v očiste Slovenska
Práca z domu bola v mnohých krajinách nariadená, výnimkou nebolo ani Slovensko. Spočiatku zamestnávatelia museli prekonať obavy z toho, že im klesne produktivita práce a tiež zabezpečiť pracovníkom potrebné vybavenie, aby mohli vykonávať prácu aj mimo svojho tradičného pracoviska.
Popularita home office
V súčasnosti už možno z domu vykonávať 35 percent práce. „Pandémia niektorým veľkým spoločnostiam ukázala, že nie je nevyhnutné, aby boli všetci jej zamestnanci prítomní v office,“ potvrdzuje zmenu, ktorá priniesla mimoriadna situácia Eva Sulovcová zo spoločnosti Kariéra.sk. Tento portál za posledný rok zaznamenal nárast pracovných ponúk formou home office približne o 60 percent.
Podobný trend registruje aj portál Profesia.sk. Kým v prvom štvrťroku roku 2019 evidovali nárast takýchto ponúk o 0,3 percenta, o rok neskôr v rovnakom období to bolo už o 2,2 percenta viac.
„Treba zároveň dodať, že sa nám výrazne zvýšil počet ponúk, v ktorých síce firmy požadujú aj prítomnosť na pracovisku, nie je však vyžadovaná každý deň a počíta sa s prácou z domu niekoľko dní v týždni,“ dodáva hovorkyňa Profesie.sk Nikoleta Richterová.
Pandémia koronavírusu zvýšila na Slovensku nezamestnanosť z piatich na takmer osem percent
Ako hovorí Tomáš Nagy z pracovného portálu pretlak.sk, práca na diaľku je už v súčasnosti akýsi štandard. „Minimálne je tu voľba medzi prácou z officu alebo ,z domu´, čo predtým bolo skôr výnimočne,” dodáva. Mnohé firmy tak s home officom počítajú aj do budúcnosti.
Výhody pre zamestnávateľov
Zamestnávatelia totiž začali vnímať výhody takejto práce. Napríklad menšie náklady pri prenajímaní priestorov či dokonca väčšiu efektivitu niektorých zamestnancov.
Podľa Sulovcovej interné prieskumy v niektorých firmách ukázali okrem väčšej efektivity aj väčšiu spokojnosť zamestnancov, a preto plánujú ponechať model home office aj po skončení pandémie.
Osobný kontakt by však z pracoviska nemal úplne vymiznúť. „Firmám bude záležať na tom, aby sa zamestnanci aspoň občas stretávali, napríklad na dôležitých stretnutiach či poradách a mali možnosť budovať si vzťahy aj naživo,“ myslí si Sulovcová.
Kombinovaný model
Alternatívou je aj spomínaný hybridný model, v rámci ktorého by zamestnanci niekoľkokrát do týždňa pracovali z kancelárie alebo by ju navštevovali v intervale, na ktorom by sa dohodli so zamestnávateľom, pričom takáto flexibilita môže byť pre zamestnancov atraktívna.
Takýto režim totiž uspokojuje tak ich ambície, ako aj osobné záujmy. „Ušetrený čas, ktorý ľudia predtým venovali dochádzaniu do a z práce, teraz venujú rodine, športu či svojim záľubám a je preto možné, že o tieto benefity, nebudú chcieť prísť,“ vysvetľuje produktová špecialistka Kariéra.sk Sulcová.
Do popredia sa tlačí aj spolupráca firiem s takzvanými freelancermi, teda nezávislými spolupracovníkmi, ktorí dokážu rýchlo reagovať na požiadavky firiem. Ich výhodou je, že spoločnostiam šetria čas, ktorý by inak strávili pri pracovných pohovoroch. „Firmy si jednoducho najali človeka na daný čas alebo projekt,“ uvádza Nagy.
Home officeové outfity: inšpirácie na každý deň alebo ako vyzerať šik na videohovore
Podľa Leny Nemeškalovej zo spoločnosti ManpowerGroup Slovensko to môže byť aj pre firmy výhoda, pretože, ak to povaha práce dovoľuje, môžu firmy spolupracovať s expertami z celého sveta.„To firmám prináša veľkú šancu získať tie najväčšie talenty potrebné pre svoj biznis,“ dodáva Nemeškalová.
Na meniacu sa situáciu preto zareagovali aj zákonodarcovia, ktorí v marci 2021 prijali veľkú novelu Zákonníka práce. Tá aktualizovala podmienky práce z domu tak, aby zachovala práva zamestnancov. Nemusia tak napríklad zamestnávateľovi dvíhať telefón po pracovnej dobe a majú právo na preplatenie nákladov, ak na prácu z domu využívajú svoje vlastné vybavenie.
Home office nie je pre všetkých
Akokoľvek sa však z práca z domu stáva samozrejmosťou, stále platí, že je možné ju realizovať iba pri niektorých profesiách. Podľa Richterovej okrem IT tento trend prevláda v telekomunikáciách, tlmočníctve, marketingu, PR či v účtovníctve a financiách. Naopak ju stále nejde zaviesť v gastre, hotelierstve či v zdravotníctve.
Je preto možné, že v budúcnosti sa budú mladí ľudia riadiť pri výbere povolania aj týmto faktorom. „Myslím si, že už sa to deje,“ uvádza Nagy, podľa ktorého je mladá generácia ovplyvnená do obrovskej miery médiami. Vidia, ako to funguje v iných firmách a chcú aj na Slovensku zažiť niečo podobné.
Práca z domu sa stáva novým štandardom. Tomu však nenahráva čoraz horšia dostupnosť bývania
Na druhej strane však mladí ľudia podľa Nemeškalovej benefit práce z domu nevnímajú tak výrazne, ako ich starší kolegovia, ktorým rušná kancelária môže brániť v sústredení.
„Mladí ľudia často uprednostňujú možnosť pracovať v kancelárii, pretože pre svoj osobný rozvoj potrebujú byť živou súčasťou kolektívu, a takpovediac ho naživo zažiť, identifikovať sa s ním, stať sa jeho potrebnou, cenenou súčasťou,“ myslí si marketingová špecialistka z ManpowerGroup.
Pre mnohých môžu byť výhodou aj mimopracovné aktivity, ktoré firma ponúka a kedže ešte nemajú rodiny, radi ich absolvujú s kolegami z práce. Eliminuje sa tak pocit izolácie či „odtrhnutia“ od tímu.
Stravné lístky sú výhodnejšie ako finančný príspevok na stravovanie, upozorňuje KPMG
Pre kanceláriu sa mnohí pracovníci môžu podľa Sulovcovej rozhodnúť aj kvôli nevhodným domácim pracovným podmienkam, najmä pre nedostatok priestoru. Potvrdzujú to aj údaje Eurostatu, podľa ktorých má Slovensko najviac preplnené domácnosti to všetkých krajín Európskej únie. Práca z domu tak môže u niektorých jednotlivcov skôr smerovať k strate produktivity či k zvýšenému pocitu izolácie.