BRATISLAVA 18. mája (WEBNOVINY) – Termín finančného uzavretia projektu výstavby a prevádzky piatich úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom v dĺžke 75 kilometrov v rámci 1. balíka PPP sa podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Doprastav, a.s. Dušana Šamudovského opäť posunie. Je to spôsobené plánovaným rokovaním o stanovisku Európskej komisie k environmentálnym podmienkam výstavby diaľnice v citlivom úseku Turany – Hubová, ktoré sa má uskutočniť v Bruseli v najbližšom čase. Ďalší najbližší možný termín uzavretia projektu vzhľadom na túto skutočnosť a náročnosť prípravy dokumentov je 27. mája. Projekt mal byť finančne uzavretý podľa posledného plánu do 18. mája, jeho uzavretie sa presúva už piatykrát.
„Keď rokovanie dopadne dobre, finančné uzatvorenie môže byť 27. mája. Treba veľa dokumentov. Je to obrovský balík zmlúv, ktorý sa musí pripraviť a podpisovať. Je to reálne do konca mesiaca,“ povedal Šamudovský v rozhovore pre agentúru SITA o posune termínu finančného uzatvorenia projektu. Dňom finančného uzavretia projektu nadobudne účinnosť koncesná zmluva medzi ministerstvom dopravy a koncesionárskou spoločnosťou Slovenské diaľnice, a.s. Na financovaní projektu sa má podieľať 20 bánk, vrátane Európskej investičnej banky (EIB), ktorá schválila s podmienkami úver za 1 mld. eur. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) má poskytnúť na projekt 250 mil. eur.
Generálny riaditeľ Doprastavu dúfa, že projekt D1 bude čoskoro finančne uzavretý a rokovania medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou budú úspešne zavŕšene. Podmienkou je však posúdenie niektorých aspektov vplyvov stavby na životné prostredie, z pohľadu legislatívy a opatrení na zmiernenie vplyvov stavby, dodáva Šamudovský. Koncesná spoločnosť Slovenské diaľnice je podľa neho na finančné uzavretie projektu pripravená.
Doprastav je akcionárom koncesnej spoločnosti a členom medzinárodného konzorcia, ktoré uspelo v tendri na výstavbu, financovanie a prevádzku úsekov D1 cez 1. balík PPP. V stavebnom združení, ktoré pre akcionára uskutoční stavbu, je Doprastav lídrom s 30-percentným podielom. Podľa šéfa Doprastavu sa nedá všeobecne povedať, či výstavba diaľnice cez PPP projekt je efektívnejšia a výhodnejšia než zo štátneho rozpočtu a eurofondov. „Všetko závisí od toho, ako je projekt pripravený. Schéma PPP môže byť lepšia, môže byť horšia. Závisí od ceny, podmienok financovania, od lehôt, proste od všetkého, čo vstupuje do finančného modelu,“ pokračuje Šamudovský.
Spochybnil pritom finančný model tohto balíka PPP, ktorý sa porovnával v médiách a opozícia ho označila za nevýhodný a predražený. Štát si podľa neho síce môže požičať lacnejšie – s úrokom 4,7 % až 4,8 % oproti koncesionárovi s úrokom 7,1 % až 7,2 %. „Keď si štát požičia, ešte nevie do akého rizika ide. Tie peniaze nie sú zaťažené nijakým rizikom, iba tým, či to štát vráti alebo nie. To, čo si požičia, nezohľadňuje nič, čo následne bude existovať. Nijaké riziko,“ vysvetľuje Šamudovský. Rozdielom medzi výškami oboch uvedených úrokov je marža bánk, tie si ju musia dať, keďže celý proces je vpredu.
Riaditeľ Doprastavu tvrdí, že cena za stavebné práce v rámci 30-ročnej koncesie na D1 za súkromné peniaze bola vytendrovaná pre verejný sektor porovnateľne, alebo lepšie ako keby išlo o tradičné verejné obstarávanie so zabezpečením financovania z verejných zdrojov. „Keby bol tender pred troma rokmi, finančné náklady by sme mali určite nižšie. Je to gigantický projekt aj na európske pomery a nedá sa len tak odložiť a oživiť o niekoľko rokov,“ dodal Šamudovský.
Komerčné banky začali schvaľovací proces na 2,5 mld. eur po tom, čo projekt prešiel ich interným technickým, právnickým, environmentálnym, sociálnym a ekonomickým due diligence. Výstavbu úsekov D1 Dubná Skala – Turany, Turany – Hubová, Hubová – Ivachnová, Jánovce – Jablonov a Fričovce – Svinia by mala na základe koncesnej zmluvy postaviť a prevádzkovať 30 rokov koncesionárska spoločnosť Slovenské diaľnice, a.s. Založilo ju medzinárodné konzorcium, vedené francúzskou spoločnosťou Bouygues Travaux Publiscs SA, ktoré v tendri uspelo s ponukou vo výške 3,3 mld. eur. Členmi konzorcia sú aj dve slovenské stavebné firmy Doprastav, a.s. a Váhostav-SK, a.s. Štát by mal podľa analýzy vplyvov projektu na verejné financie vyplatiť koncesionárovi počas 30 rokov trvania koncesie predbežne 9,128 mld. eur, doteraz sa predpokladalo, že to bude 7,8 mld. eur. Čistá súčasná hodnota splátok štátu koncesionárovi k 1. januáru tohto roka predstavuje podľa rezortu dopravy 4,168 mld. eur. Vypočítaná je z očakávaných jednotkových platieb očistených o zrážky za nedostupnosť.
Ministerstvo dopravy a Slovenské diaľnice uzavreli koncesnú zmluvu 15. apríla 2009, prvý dodatok k zmluve podpísali vlani 20. mája a druhý dodatok 23. septembra. Tretí dodatok koncesnej zmluvy vláda schválila 3. marca tohto roka, posúvajúci finančné uzavretie projektu do 30. apríla. Koncesionár totiž v pôvodnom termíne do 15. februára peniaze od bánk nezískal. Ministerstvo dopravy a koncesionár sa podpisom štvrtého dodatku koncesnej zmluvy dohodli na cene, spôsobe refinancovania a termínoch výstavby úsekov diaľnice D1 v rámci 1. balíka PPP projektov v posledný marcový deň tohto roka.
SITA