Uznesenie Európskeho parlamentu kritizujúce návrh novely Trestného zákona je dôkazom o kríze právneho štátu, nie však na Slovensku, ale v niektorých inštitúciách Európskej únie.
Neprofesionálny prístup poslancov
Ministerstvo spravodlivosti SR to konštatuje v reakcii na stredajšie prijatie uznesenia o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát.
Európsky parlament schválil uznesenie, ktoré kritizuje kroky Ficovej vlády. Lexmann ho nepodporila
Podľa rezortu spravodlivosti je uznesenie dôkazom neprofesionálneho prístupu poslancov Európskeho parlamentu a dôkazom politického lobingu slovenskej opozície a niektorých slovenských europoslancov podkopávajúceho legitímne záujmy občanov Slovenska.
Ministerstvo uviedlo, že Slovenská republika začala komunikovať o plánovaných zmenách v oblasti trestného práva a ich konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie už na samite EÚ v októbri 2023.
Stretnutia so zástupcami Európskej komisie
Tvrdí tiež, že zástupcovia rezortu majú za sebou niekoľko stretnutí so zástupcami Európskej komisie, na ktorých slovenská strana poskytla informácie o plánovaných zmenách v oblasti trestného práva, ako aj o dôvodoch potreby ich skorého schválenia.
Vláda by mala ihneď stiahnuť novelu Trestného zákona, Slovensko inak podľa progresívcov príde o eurofondy
„Ak by mali poslanci Európskeho parlamentu záujem o odbornú diskusiu, prijali by ponuku ministerstva spravodlivosti adresovanú 7. decembra 2023 predsedníčke monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG), Sophie in´t Veld, v ktorej ministerstvo ponúklo písomne zodpovedať akékoľvek otázky, ktoré by poslanci Európskeho parlamentu mohli mať vo vzťahu k predkladanej reforme trestného práva,“ skonštatoval rezort.
Legislatívny proces
Legislatívny proces k zmenám trestnej politiky Slovenska však už podľa ministerstva dávno nespĺňa charakteristiky skráteného legislatívneho konania. Naopak, jeho fázy prekračujú zákonné požiadavky i legislatívne uzancie.
Rezolúcia Európskeho parlamentu potvrdila obavy mimovládnych organizácií. Brusel sa obáva dopadov na živé korupčné prípady
„Legislatívny proces je výlučnou suverénnou kompetenciou členských štátov Európskej únie, v ktorej inštitúcie Európskej únie, vrátane Európskeho parlamentu, nemajú žiadnu pôsobnosť,“ zdôraznil rezort v stanovisku.
Obavy o schopnosť Slovenska bojovať proti korupcii v stredu vyjadrili členovia Európskeho parlamentu (EP) v uznesení 496 hlasmi. Proti prijatiu uznesenia bolo 70 europoslancov a 64 členov EP sa hlasovania zdržalo. Dôvodom znepokojenia je spomínaná novela slovenského Trestného zákona.