Pod Tatrami sa spisuje petícia za posudzovanie vplyvov na životné prostredie v prípade strategického dokumentu Zmeny a doplnky územného plánu obce Gánovce pri Poprade. Jej organizátorom je riaditeľka združenia pre ochranu prírody Machaon International Svetlana Belova, ktorá spolu s ďalšími aktivistami dlhodobo poukazuje na megalomanskú výstavbu v Tatrách i podhorí.
Ako vysvetlila pre agentúru SITA, snahou je dosiahnuť to, aby šiesta úprava územného plánu obce bola pred schválením posudzovaná podľa zákona o EIA, so súbežným zhodnotením kumulatívnych, synergických a nepriamych vplyvov.
Ešte v minulosti tam preto vznikla aj iniciatíva s názvom Milujem zelené Gánovce, ktorá upozornila na negatívne aspekty výstavby a iniciovala verejnú kampaň na podporu ochrany doliny Gánovského potoka.
Typický príklad snahy developerov a starostu
Belova hovorí o obrovskom tlaku v Gánovciach od ľudí, ktorí chcú zmeniť charakter využívania pôdy z poľnohospodárskej na stavebný účel v rámci výstavby Nových Gánoviec. Zmena je podľa iniciatívy motivovaná monetizáciou a ekonomickým zhodnotením pozemkov, namiesto verejného záujmu a ochrany práv občanov.
„Bez ohňostroja, pre zvieratá“. Zvierací ombudsman vyzýva mestá a obce, aby sa vzdali silvestrovského ohňostroja a podporili radšej miestne zvieracie útulky
Podľa aktivistov je v neprospech väčšiny obyvateľov a smeruje k zhoršeniu životného prostredia a diametrálnej zmene doterajšej kvality života v obci. Belova tvrdí, že ide o „typický príklad snahy developerov, niektorých poslancov a starostu v tichosti za chrbtom občanov nezákonne previesť obrovské plochy lúk a pasienkov do kategórie IBV“. V hre je podľa jej slov niekoľko miliónov eur.
Prostredie s výstavbou domov a infraštruktúry
Aktivisti poukazujú na územný plán ako spoločenskú dohodu na tom, ako bude obec vyzerať. „Práve proces posudzovania vplyvov na životné prostredie umožní účasť verejnosti a odborníkov pri spracovaní územného plánu, aby sa návrh vyhodnotil komplexne a nestalo sa to, čo vidíme často na Slovensku, že územný plán je šitý istým osobám na mieru a ostatní občania sa o územnom pláne a jeho zmenách a dôsledkoch dozvedajú až po jeho schválení,“ uviedli.
Štvrtina firiem tvrdí, že nemôže zmierniť svoj dopad na životné prostredie
Zároveň dodali, že proces EIA nie je proti rozvoju, ale za vytvorenie čo najlepšieho životného a sociálneho prostredia s výstavbou domov a infraštruktúry v zmysle potrieb občanov, možnosti existujúceho prostredia a bez zhoršenia možností rozvoja pre ďalšie generácie.
Kultúrno-historická hodnota pre Slovensko
Ešte v máji minulého roka podľa riaditeľky združenia pre ochranu prírody poslanci odsúhlasili návrh rozšíriť individuálnu bytovú výstavbu na ploche 15,4 hektára s potenciálom postaviť 170 domov. Lokalita pritom podľa Belovej predstavuje zachovalý kúsok vidieckej krajiny s vysokou krajinno-ekologickou a kultúrno-historickou hodnotou pre celé Slovensko.
„Je to jediná lokalita na Slovensku, kde je súčasne nálezisko pozostatkov neandertálskeho človeka, fosílií pravekej fauny a flóry a najstaršieho železného predmetu v strednej Európe, dodnes s aktívnymi vývermi liečivých minerálnych vôd, kde sa pred očami návštevníka vytvára unikátny prírodný fenomén – travertínové lavice a kopy,“ zhodnotili aktivisti z iniciatívy Milujem zelené Gánovce.
Vlani v júni sa v obci konalo aj referendum na tému smerovania rozvoja dediny. Výsledok referenda podľa aktivistov ukázal, že 254 ľudí je proti výstavbe, iba štyria ľudia hlasovali za výstavbu. Celkovo však bolo referendum neúspešné z dôvodu nízkej účasti.