BRATISLAVA 14.júna (Webnoviny) – Celosvetovo sa jedna tretina vyprodukovaných potravín vyhodí do koša, čo predstavuje okolo 1,3 miliardy ton ročne. Toto množstvo si vieme lepšie predstaviť ako 700-tisíc slonov denne. Odhaduje sa, že od roku 1974 sa plytvanie potravinami celosvetovo zvýšilo až o polovicu, na druhej strane 870 miliónov ľudí na svete hladuje.
Potravinový odpad sa tvorí už na farme, potraviny sa môžu sa pokaziť pri distribúcii, v obchode alebo ich vyhodíme doma. Z domácností pochádza až polovica z celkového množstva potravinového odpadu.
DESIATKY MILIÓNOV ZVIERAT ZABÍJAME ZBYTOČNE
Všeobecne sa najviac vyhadzuje pečivo, ovocie, zelenina, potom navarené jedlo a živočíšne produkty. Z vyprodukovanej zeleniny a ovocia v koši skončí ročne 45 %. Podľa svetových štatistík sa ročne vyhadzuje 33% chytených rýb. Keď si toto množstvo potrebujeme lepšie predstaviť, je to ako 3 miliardy lososov. V koši tiež končí toľko mäsa z hospodárskych zvierat, ako keby sme ročne 45 miliónov kráv zabili zbytočne – predstavuje to 20% z celkového množstva zvierat v priemysle.
„Platí, že čím vyspelejšia je krajina, tým viac potravinového odpadu sa vytvorí v domácnosti. V menej rozvinutých krajinách vzniká odpad v inej časti potravinového cyklu, teda skôr ako sa do domácnosti vôbec dostane. Je to zapríčinené aj zlou technológiou pri zbere úrody, transporte či skladovaní,“ uviedla Alexandra Kolárik z občianskeho združenia Free food v rámci edukačnej kampane Boj o prežutie, ktorej spoluorganizátorom je aj spoločnosť Klarstein.
Štúdiu o množstve potravinového odpadu medzi slovenskými respondetmi robil v roku 2016 Výskumný ústav poľnohospodársky, a v roku 2018 aj Tesco. Otázky a následne aj výsledky boli pochopiteľne mierne odlišné ale spoločný záver bol taký, že priemerný Slovák v domácnosti vyhodí 100 až 160 kg jedla ročne. Dôvodom je väčšinou to, že sa potravina pokazí alebo jej prejde dátum spotreby. Len 22% ľudí uviedlo, že jedlo nevyhadzuje vôbec, alebo že vyhadzuje len nejedlé časti. V celej Euróspej Únii je priemer 280 kg potravinového odpadu na človeka za rok.
Svetový priemer predstavuje 1860 gramov jedla na jedného človeka denne. 160 kg jedla, ktoré priemerný Slovák ročne vyhodí, by teda mohlo byť využité ako potrava pre priemerného konzumenta na takmer tri mesiace. Ind, ktorý priemerne spotrebuje o 30% menej by z toho vyžil aj štyri mesiace ale napríklad Američan iba niečo vyše jedného mesiaca.
Na obrázku nižšie je vidno, koľko potravín sa vyprodukuje vo Francúzsku a koľko z toho sa vo finále spotrebuje.
PREČO SLOVÁCI TAK VEĽA NAKUPUJÚ?
Medzi najčastejšie príčiny toho, prečo sa jedlo stáva odpadom je nesprávne skladovanie a nadmerné nakupovanie. Na „Hamižné“ nakupovanie Slovákov vplýva viacero faktorov. Nie tak stará skúsenosť s komunizmom vplýva najmä na nadmerné zásobovanie sa prevažne staršej generácie, ktorá zažila výpadky zásobovania a všeobecnú nedostupnosť mnohých druhov jedla.
Viac ako treba sa nakupuje aj kvôli akciám. „Veď je to lacné.“ Je to psychologický klam, pretože akcia nie je nič jedinečné, akcie sa pravidelne opakujú a vo svojej podstate sú vždy výhodnejšie pre obchodníka než pre zákazníka. Iba nás donútia minúť v obchode viac peňazí v domnení, že je to výhodné. Nakupujeme tak jedlo, ktoré nestihneme zjesť a peniaze idú do koša alebo nakúpime zbytočné veci, ktoré potom zapadajú prachom.
Mladšie generácie zase môžu nakupovať viac, pretože ešte nevedia odhadnúť svoju skutočnú spotrebu. Ďalším faktorom je napríklad balené ovocie – niekedy si nemôžete kúpiť len jeden pomaranč, pretože sa predáva len po viacerých kusoch v sieťkach.
Ľudia tiež často nevedia odlíšiť „dátum spotreby“ od „minimálnej trvanlivosti“, v dôsledku čoho vyhadzujú veci, ktoré by ešte nemuseli. Dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Potravinu však môžeme pokojne konzumovať aj po tomto dátume, ak bola správne skladovaná a nebola otvorená. Dátumom spotreby sa označuje potravina, ktorá po určitom čase podlieha skaze a preto môže predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.
FREE FOOD Z REŤAZCOV
Občianske združenie Free Food – Jedlo pre všetkých spolupracuje s dvoma reťazcami, ktoré poskytujú jedlo sociálne slabším a bezdomovcom. O spolupráci s ostatnými reťazcami združenie rokuje.
Niektoré iné obchodné siete majú zase spoluprácu s neziskovou organizáciou Potravinová banka Slovenska, ktorá prebytočné potraviny distribuuje charite prevažne na východe krajiny.
V roku 2017 sa po petícii zmenil zákon o potravinách a obchodom bolo povolené darovať sociálne slabším jedlo po uplynutí minimálnej trvanlivosti. Tento zákon však prevádzkam neuložil povinnosť potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti darovať, je to len na dobrovoľnej báze. V Česku napríklad túto povinnosť majú.
AKO SPRÁVNE SKLADOVAŤ A NAKUPOVAŤ POTRAVINY
Napríklad jablká vypúšťajú etylén, preto by sa nemali skladovať v tesnej blízkosti s iným ovocím. Ale zemiakom to naopak prospieva a keď uskladnené s jablkami, vydržia dlhšie. Na stránke odpadlici.sk môžu ľudia nájsť viaceré rady a triky ako efektívne skladovať potraviny, ako správne nakupovať a predchádzať vzniku potravinového odpadu.
PRODUKCIA JEDLA VPLÝVA NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Ak sa bude jedlom naďalej v takejto miere plýtvať, do roku 2050 by sme mali zvýšiť produkciu potravín o viac než 60 %, aby sme boli schopní nakŕmiť rastúcu populáciu.
Plytvanie jedlom ubližuje aj životnému prostrediu. Plocha potrebná na vypestovanie objemu vyhodeného jedla je väčšia ako rozloha Číny. Kvôli chovu dobytka a potravy pre neho sa odlesňujú lesy a pralesy. Okrem toho dochádza i ďalším výrazným a negatívnym zásahom do prírody, ide napríklad o ovplyvňovanie riečnych tokov, pestovanie monokultúr na úkor rozmanitej divej prírody či emisie vypúšťané pri oraní, transporte, chladení a podobne. Práve kvôli týmto a mnohým ďalším dôvodom sa z plytvania jedlom stal celospoločenský problém, ktorý sa týka každého jedinca.