Obnovenie dobiehania krajín Európskej únie si vyžaduje prechod na nový ekonomický model založený na inováciách.
Prostriedky EÚ pritom zohrávajú zásadnú úlohu. Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj považuje za potrebné efektívnejšie čerpať najmä v rámci politiky súdržnosti EÚ a plánu obnovy, a dať tak našej ekonomike významný rozvojový impulz.
Trend vytesňovania domácich zdrojov
„Tieto prostriedky by však nemali nahrádzať verejné investície z národných zdrojov, ale mali by prispieť k dodatočným investíciám zameraným na zníženie zaostávania krajiny v najproblematickejších oblastiach,“ uviedol expert verejných financií.
Zo starých eurofondov treba do konca roka vyčerpať ešte 4,4 miliardy eur, nevyužitým peniazom hrozí prepad
Dlhodobý vývoj v našich verejných investíciách podľa Labaja naznačuje trend vytesňovania domácich zdrojov eurofondmi, čo oslabuje ich očakávaný prínos.
„Slovensko má sklon využívať eurofondy skôr ako náhradu za vlastné zdroje než ako dodatočný impulz. Čiastočne sa to zrejme prejavuje aj v našom stagnovaní, a to aj v porovnaní s krajinami, s ktorými sme vstúpili do Únie,“ upozornil.
Vyššia miera spolufinancovania
Čiastočným riešením podľa analytika NBS môže byť zvýšenie ceny eurofondov zavedením vyššej miery spolufinancovania a zameranie sa na menší počet priorít, ale s veľkým absorpčným potenciálom.
Na jednej strane to obmedzí dopyt malých podružných projektov, na druhej strane by zmena mala motivovať združovanie investorov, napríklad obce, pre spájanie kapacít a kapitálu v prospech spoločných investičných zámerov.
„Otázkou zostáva aj to, či by sa podpora mala naďalej poskytovať najmä formou grantu alebo by sa malo uprednostniť poskytovanie návratnej pomoci cez zvýhodnené úvery alebo iné finančné nástroje,“ poznamenal Labaj.
V súvislosti so spúšťaním čerpania z nového rozpočtového rámca EÚ dodal, že pre zachovanie zmyslu eurofondov a nepodkopávanie zdravia verejných financií bude nutné začať sa seriózne zaoberať aj problémom vytláčania domácich verejných investícií eurofondmi.
