V rozhovore s Ivanom Miklošom sa dozviete:
- Prečo Ficova vláda robí konsolidáciu zle
- Skutočnú mieru deficitu SR a význam indexu S1
- Prečo je demografická kríza ešte vážnejšia než dlhový problém
- Ako imigračná politika môže zachrániť slovenské verejné financie
- Konkrétne kroky na posun Slovenska od „montovne“ k „mozgovni“
- Dopady geopolitickej izolácie na národnú bezpečnosť a rast
- Praktické návrhy na digitalizáciu štátu a podporu výskumu
- Kritické slová na politiku premiéra Roberta Fica
- Či očakáva, že sa na Slovensku budú robiť potrebné reformy
- Či môže výrazné zvýšenie investícií do obranného priemyslu naštartovať európsku ekonomiku
Skoro každé opatrenie, ktoré ekonomika potrebuje, je podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša nepopulárne. „Politici sa však skôr či neskôr budú musieť k tomu postaviť čelom, pretože ak sa k tomu nepostavia čelom, tak príde grécky scenár a jednoducho skrachujeme,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA v podcaste Má to Filipa.
Ak by podľa Mikloša prišlo na najhorší scenár, tak sa už nebudeme baviť o tom, či budeme dôchodky zvyšovať, ale o tom, či bude nevyhnutné ich znižovať o 10, 20 či 30 percent, ako sa to napríklad stalo v Grécku.
„Keď ďalej bude vláda zasahovať do druhého piliera, ako zasahovali napríklad vlády Fica, tak sa stane to, že pri tomto demografickom vývoji bude ten systém neufinancovateľný a skrachuje,“ upozornil Mikloš s tým, že ak rastie podiel dôchodcov, tak potom budeme musieť buď ďalej ešte výrazne zvýšiť odvody, aby sme vedeli tie penzie platiť, ale vyššie odvody zase podviažu ekonomiku a z toho neunikneme.
Prečo Ficova vláda konsoliduje zle?
Konsolidáciu, ktorú robí súčasná vláda, označil Mikloš za príklad relatívne dobrej správy, pretože je lepšia oproti stavu, keby nekonsolidovali vôbec. „Čiže to je relatívne dobrá správa, že pristúpili k nejakej konsolidácii,“ hodnotí exminister financií úsporné opatrenia Ficovej vlády.
Prvý rok nekonsolidovali vôbec a ešte keď prišli k moci nielenže nekonsolidovali, ale ešte zaviedli 13. dôchodky, aj keď už vtedy bola situácia zlá, z hľadiska deficitu. Predĺžili energopomoc plošne pre všetkých, pričom iné krajiny to už dávno nerobili. Už len tieto dve opatrenia ešte výrazne zhoršili deficit verejných financií. Čiže rok nieže nerobili nič, ale robili opak toho, čo bolo treba robiť.
Aj keď už vláda ku konsolidácii pristúpila, robí to podľa Mikloša zle, pretože ju celú robí na príjmovej strane, teda zvyšovaním daní aj odvodov a neprijali žiadne opatrenia, až na jedno, ktoré sa však týkalo šetrenia na ľuďoch, keď znížili daňový bonus, ktorý zvýšil Igor Matovič. „Konsolidáciu robia neskoro, iba zvyšovaním daní a odvodov a ak už znižujú výdavky, tak len na úkor ľudí, nie zefektívnením fungovania štátu, pričom rezervy sú obrovské,“ hovorí Mikloš.
Kritizuje, že vláda nebola schopná zaviesť ani adresnú energopomoc a ďalej platia plošnú, ktorá je nielen nezmyselná, neefektívna aj drahá, ale aj doslova antisociálna, pretože platí, že tí čo spotrebúvajú viac, dostávajú väčšiu dotáciu. „Viac spotrebúvajú bohatí ľudia, ktorí si napríklad vykurujú aj kryté bazény vo svojich veľkých vilách,“ vysvetľuje exminister financií.
Komplikovanosť daňového systému
Mikloš tiež kritizuje zavedené sadzby DPH, ktoré označil za nezmyselné. „Pri nápoji, ktorý je zmiešaný, je iná DPH ako pri nápoji, ktorý je ten istý len nie je zmiešaný a je v dvoch pohároch,“ uviedol príklad a pridal aj ďalší: „Iná DPH je, keď jedlo skonzumujete v reštaurácii, ako keď si ho vezmete so sebou.“
Mikloš sa tiež pridal ku kritikom transakčnej dane a hovorí, že zvýšenie komplikovanosti daňového systému okrem iného znamená aj zvýšenie nákladov na daňovú správu a zvýšenie daňových únikov.
To, že zvýšili daň z pridanej hodnoty, podľa mňa z ekonomického hľadiska a väčšina ekonómov bude súhlasiť, že keď už je nevyhnutné zvyšovať dane, tak radšej nepriame dane, čiže radšej DPH, no oni zvýšili aj odvody a zvýšili komplikovanosť tej dane z pridanej hodnoty.
Podľa Mikloša nejaký efekt posledná konsolidácia prinesie z hľadiska toho, že deficit verejných financií bude nižší, ako by bol, keby neprijali žiadne opatrenia, ale všetky negatíva ktoré vymenoval spôsobia, že budeme mať ešte nižší ekonomický rast, ako by sme mohli mať a do budúcnosti vyrábame ešte viac problémov, ako sme mali predtým. „Zlepšíme síce udržateľnosť verejných financií, ale veľmi čiastočne. Keď som povedal, že 6,5 percenta bol ten index rizika dlhodobej udržateľnosti, tak myslím, že sa to znížilo tými konsolidačnými opatreniami na 4,7, no ale 4,7 je stále veľmi vysoké riziko,“ dodal.

Ako lepšie konsolidovať?
Mikloš varuje, že zlou konsolidáciou zvyšujeme riziko, že nebudeme schopní v konsolidácii pokračovať, lebo deficit verejných financií aj verejný dlh sa vždy „pomeruje“ k HDP.
„Preto najlepší spôsob, najmenej zlý spôsob konsolidácie je konsolidovať tak, že treba spojiť konsolidáciu s reformami a pri vysokom ekonomickom raste nám ten deficit a dlh klesne dokonca aj vtedy, keď nebudeme robiť iné opatrenia. Dokonca sa nám bude ešte zvyšovať objem peňazí, ktoré budeme vedieť použiť,“ dodal a pripomenul, že presne toto sa stalo po reformách Dzurindových vlád, najmä druhej.
Medzi rokmi 2000 až 2008, my sme znížili nielen daňové zaťaženie, ale aj podiel verejných výdavkov na HDP možno najviac na svete, za osem rokov z 52 na 39 percent, ale zároveň nám ekonomika vďaka reformám rástla tak rýchlo, že aj pri zníženom daňovom a odvodovom zaťažení vlastne sme mali v absolútnom vyjadrení oveľa viac peňazí ako predtým.
Ako z „montovne“ urobiť „mozgovňu“?
Mikloš hovorí, že vďaka reformám Dzurindových vlád sem prišlo veľmi veľa zahraničných investícií, vrátanie aj automobiliek. „A tie zahraničné investície a reformy (daňová a iná), nám umožnili výrazne zvýšiť efektívnosť využitia tých výrobných prostriedkov alebo faktorov vlastne práca, kapitál a pôda, ale najmä tou masovou priemyselnou veľkovýrobou,“ vysvetľuje.
My sme boli jedna z najúspešnejších krajín v tzv. Efficiency Driven Growth, čiže ekonomický rast ťahaný efektívnosťou využitia výrobných faktorov.
Ak krajina podľa Mikloša dlho rastie týmto spôsobom, a my sme rástli veľmi rýchlo a úspešne, tak po istom čase rast ťahaný efektívnosťou narazí na svoje hranice a jediná šanca, ak chce krajina pokračovať v raste, je, že musí prejsť na rast ťahaný inováciami – Innovation Driven Growth.
„Problém je v tom, že na to, aby sa to podarilo, inak sa tomu hovorí aj pasca stredných príjmov, že keď sa už krajina dostane do stredných príjmov a chce sa dostať do tých vysokých príjmov, tak musí zmeniť, reštrukturalizovať ekonomiku na takú, ktorá je ťahaná inováciami,“ hovorí Mikloš.

Na to však podľa bývalého ministra financií treba robiť reformy, modernizačné opatrenia, je potrebné mať aj zdravé a udržateľné verejné financie a my ich máme jedny z najhorších. „Potrebujete mať stále sa zlepšujúce podnikateľské prostredie, vrátane relatívne nižšieho daňového odvodového zaťaženia, u nás sa podnikateľské prostredie neustále zhoršuje a máme tiež najvyššie daňovo odvodové zaťaženie z krajín V4, pritom ešte nás čaká ďalší konsolidačný balíček a vláda doteraz ukazuje, že vie konsolidovať len zvyšovaním daňových odvodov, čiže aj perspektíva je zlá,“ pokračoval.
Ďalej je podľa neho potrebné mať kvalitné verejné služby, kvalitnú verejnú správu, štátnu správu, služby pre obyvateľov, podnikateľov, digitalizovať, zvyšovať efektívnosť, znižovať prezamestnanosť… „Zase vývoj je, nie že sa to pomaly zlepšuje, zhoršuje sa to,“ hodnotí a pridáva aj ďalšie kľúčové oblasti, ktorými sú veda, výskum, vzdelávanie aj inovácie a zase podľa neho PISA rebríčky aj iné rebríčky ukazujú únik mozgov do zahraničia, aj do Českej republiky.
Vo všetkých oblastiach, ktoré sú predpokladom úspešného prechodu od masovej priemyselnej veľkovýroby k ekonomike ťahanej inováciami, aby sme boli zrozumiteľnejší, povedzme od montovne k mozgovni, zlyhávame.
Mikloš hovorí, že zlyhávame predovšetkým preto, že už štvrtýkrát nám tu vládne vláda, ktorá je nezodpovedná a nekompetentná. „My už od roku 2006 až doteraz, počas tých celých 19 rokov, zažívame Ficovú éru,“ povedal.
Iné vlády za toto obdobie podľa Mikloša vládli krátko a v zložitých podmienkach, Radičovej vláda počas globálnej finančnej ekonomickej krízy a navyše ešte zažívala aj dôsledky konsolidácie. „Matovičove vlády alebo vlády Matovičovej koalície mali COVID-19, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu a ešte aj samotného Matoviča,“ doplnil Mikloš.

Krátkosť času a ťažké podmienky im podľa jeho slov nedovolili zmeniť éru, aby zásadne presmerovali fungovanie ekonomiky. „Čiže my už takmer 20 rokov zažívame Ficovu éru, ktorá sa dá charakterizovať, ako éra nezodpovednej a nekompetentnej politiky, ktorá nevytvára predpoklady práve v tých štyroch oblastiach, ktoré som menoval na to, aby sme mohli úspešne transformovať našu ekonomiku z tej montovne na tú mozgovňu,“hovorí Mikloš.
A ani perspektíva podľa Mikloša nie je dobrá, aj z hľadiska toho, že to „vonkajšie“ prostredie sa zásadne mení k horšiemu, keďže máme geopolitickú krízu, vojnu na Ukrajine a tiež obchodné vojny, ktoré už sú realitou. „Sme jedna z najotvorenejších ekonomík na svete a navyše malá, ktorú tie negatívne trendy ovplyvňujú ešte omnoho viac ako iné,“hovorí.
Zároveň podľa neho nepredpokladá, že by dnešná vláda, teda štvrtá vláda Roberta Fica, ak tie jeho predošlé vládli zle a táto súčasná vládne ešte horšie, že teraz by sa mohla situácia otočiť a začali by robiť veci tak, ako sa majú robiť. „Je to podľa mňa absolútne nereálne,“ myslí si Mikloš s tým, že z tohto pohľadu je ten problém omnoho širší a hlbší, ako je len stav verejných financií. „Proste, my sme naozaj uviazli,“ dodal.
Kritika Roberta Fica
Mikloš v rozhovore skritizoval aj politiku premiéra Fica, ktorú označil za absolútne nezodpovednú a nekompetentnú. „Fico nerobí politiku na všetky štyri svetové strany, robí politiku len na jednu stranu, proputinovskú politiku,“hovorí s tým, že sa stávame nedôveryhodným partnerom a „pomohla“ k tomu aj nedávna premiérova návšteva v Moskve na oslavách výročia konca II. svetovej vojny.
Pre Slovensko je zárukou aj nezávislosti, aj slobody, aj územnej celistvosti členstvo v NATO a v EÚ.
Fico podľa Mikloša robí zo Slovenska nedôveryhodného partnera v EÚ a NATO, ktoré sú zárukou našej slobody, nezávislosti a územnej celistvosti. „Fico doslova pácha vlastizradnú politiku v tomto zmysle, ktorá sa prejaví aj v tom, že budeme omnoho viac ohrození, lebo Rusko sa netají tým, že jeho nepriateľom nie je len Ukrajina, ale celý západný slobodný svet a netají sa tiež tým, že chce obnoviť sféry vplyvu Moskvy z čias Sovietskeho zväzu,“ hovorí Mikloš.
V tomto zmysle nás politika dnešnej vlády už ohrozuje nielen z hľadiska prosperity či ekonomickej výkonnosti, ale aj z hľadiska bezpečnosti a tiež bezpečnostné a ekonomické aspekty sú veľmi navzájom prepojené. „Dokonca v tom fonde, cez ktorý sa budú robiť spoločné investície do obrany, ktoré samozrejme potiahnu ekonomický rast a zvýšia aj prepojenosť tých európskych ekonomík, my z toho zrejme budeme vylúčení,“ dodal Mikloš.