Vládou schválené zdvojnásobenie príspevku na dieťa, zavedenie trinásteho dôchodku a zrušenie diaľničných známok pre autá do 3,5 tony môže vyhnať deficit verejných financií Slovenska v nasledujúcich rokoch až nad hranicu 3 % hrubého domáceho produktu. Upozorňuje na to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, ktorý hodnotí negatívne aj fakt, že sa tieto opatrenia prijímajú narýchlo, bez riadnej diskusie o ich nevyhnutnosti, bez štandardného legislatívneho procesu a bez predstavenia kompenzačných opatrení.
Rozpočtová rada pritom už vo svojom januárovom rozpočtovom semafore upozornila na riziká, ktorých naplnením môže dosiahnuť tohtoročný schodok verejných financií namiesto vládou plánovaných 0,49 % hrubého domáceho produktu až takmer 1,8 % výkonu ekonomiky. Tieto prognózy pritom ešte s aktuálne navrhovanými opatreniami nepočítali. Podľa Šramka tak treba pripočítať ich odhadovaný dopad na úrovni 0,5 % hrubého domáceho produktu v tomto roku a 0,8 % hrubého domáceho produktu v ďalších rokoch.
Deficit môže 2 % presiahnuť už tento rok
V samotnom rokou 2020 tak podľa rady hrozí, že namiesto polpercentného schodku, s ktorým počítajú aj vládou zavedené výdavkové limity, deficit dosiahne až 2,3 % hrubého domáceho produktu. Zároveň by sa deficit v budúcom roku priblížil k hranici 3 % výkonu ekonomiky a cez túto hranicu by sa podľa Šramka mohol bez kompenzačných opatrení dostať v roku 2022 s výškou 3,2 % hrubého domáceho produktu.
„Hranica deficitu vo výške 3 % hrubého domáceho produktu je dôležitá aj z hľadiska európskych pravidiel Paktu stability a rastu. Jej prekročenie môže viesť k uloženiu finančnej pokuty. Z pohľadu európskych pravidiel je však rovnako dôležité predchádzať tomu, aby krajina prekročila hranicu deficitu vo výške 3 % hrubého domáceho produktu,“ konštatuje predseda rozpočtovej rady.
Ako dodáva Šramko, pri relatívne priaznivom ekonomickom vývoji, bez ekonomického poklesu alebo iných externých negatívnych šokov, sa zhoršovanie hospodárenia považuje za porušenie takzvanej preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo môže viesť k spusteniu procedúry zo strany komisie. Tie Brusel vyhodnocuje dvakrát ročne, pri posudzovaní programu stability a návrhu rozpočtu. „Takýto negatívny vývoj by tiež viedol k pretrvávajúcemu neplneniu národných pravidiel o vyrovnanom rozpočte a pravdepodobne by viedol k udržaniu úrovne dlhu v sankčných pásmach dlhovej brzdy aj v ďalších rokoch,“ doplnil šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda už opatrenia schválila
Trinásty dôchodok by sa podľa vládou schváleného návrhu mal na Slovensku zaviesť od decembra tohto roka. Nahradiť má tradičný vianočný príspevok. Dostávať by ho mali všetci starobní dôchodcovia v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie. Výdavky na vyplácanie trinástych dôchodkov majú v tomto roku dosiahnuť 589 miliónov eur ročne. Po odpočítaní 147 miliónov eur, ktoré sa usporia na zrušených vianočných príspevkoch, tak čisté výdavky na trináste penzie predstavujú 442 miliónov eur.
Návrh novely zákona o prídavku na dieťa zase počíta so zvýšením mesačného prídavku od začiatku budúceho roka z 24,95 eura na 50 eur. V budúcom roku by si to vyžiadalo 300 miliónov eur, v roku 2022 to má byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur. Zrušenie diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 tony by zase znamenalo výpadok 70 miliónov eur. Všetky tieto návrhy by mali byť na programe avizovanej mimoriadnej parlamentnej schôdze.
