Aký dôchodok bude mať mladá generácia? Odborník predstavil dva scenáre

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Plat, peniaze, mzda, peňaženka
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Stabilita dôchodku pre súčasnú mladú generáciu vyvoláva mnoho neznámych. Analytik 365 banky Tomáš Boháček pripúšťa, že na jednej strane demografické zmeny a zmeny na trhu práce naznačujú, že dôchodkový systém môže byť v budúcnosti menej udržateľný.

„Starnúca populácia a klesajúca pôrodnosť znamenajú, že na jedného dôchodcu bude pripadať menej pracujúcich ľudí. Rastúca flexibilita práce a nárast krátkodobých pracovných zmlúv, taktiež môžu viesť k nižším odvodom do dôchodkového systému,” vysvetľuje Boháček.

Na druhej strane, sa však ľudia podľa jeho slov začínajú čoraz viac aktívne zaujímať o dôležitosti zabezpečenia dôchodku. Ako Boháček uvádza, problémom však ostáva nestabilita nastavenia systému z pohľadu početnosti zmien, čo zvyšuje neistotu a ohrozuje časové hľadisko.

Pesimistický aj optimistický scenár

Podľa odborníka na štátne dôchodky Igora Horvátha situácia o 45 až 50 rokov, kedy budú súčasní dvadsiatnici v dôchodkovom veku, môže mať pesimistický alebo optimistický scenár.

Pesimistický by znamenal, že pri predpokladanom pokračujúcom znižovaní populácie sa podiel prispievateľov do systému a poberateľov zo systému postupne vyrovná. To bude mať devastačné účinky a celý štátny dôchodkový systém skolabuje, prípadne budúci dôchodcovia dostanú možno nejakú jednotnú dávku životného minima,” vysvetľuje Horváth.

Optimistický scenár by podľa odborníka znamenal prilákanie investorov s vysokou pridanou hodnotou, čím sa Slovensko stane krajinou s výrazne vyššími príjmami, čo umožní vyššie odvodya príjmy do Sociálnej poisťovne. Rovnako môže príliv pracovnej sily z tretích krajín zvrátiť negatívnu demografiu.

„Alebo začneme rozumne a adresne prerozdeľovať zdroje z dôchodkového poistenia dôchodcom pri zachovaníprincípov zásluhovosti, ale aj korektnej solidarity,” pokračuje dôchodkový odborník.

Dôchodky sú extremne drahou položkou

Ďalšou možnosťou podľa neho je aj to, že zvýšime odvody a zlepšíme podmienky pre sporenie a zhodnocovanie úspor v druhom a treťompilieri, ktoré by mohli byť dôležitoua vitálnou náhradou neistého dôchodku z prvého štátneho piliera.

„Štátne dôchodky sú extrémne drahou, ale základnou položkou sociálneho štátu. Z politického hľadiska je ťažké si predstaviť, že by došlo k ich zrušeniu. Mladí ľudia by ale mali počítať s tým, že tak vysoké dôchodky ako ich poznáme dnes, v pomere k priemernej mzde, veľmi pravdepodobne dostávať nebudú,” predpovedá analytik INESS Radovan Ďurana.

Kombinácia súčasnej neochoty šetriť vo verejných financiách a starnutia obyvateľstva spôsobí podľa Ďuranu prudký rast výdavkov a nárast dlhu. Budúce vlády tak podľa jeho slov nebudú mať inú možnosť ako znižovať mieru náhrady, a teda dôchodky budú menej štedrejšie ako dnes.

Treba hospodáriť zodpovedne a vyrovnane

Pre zabezpečenie dlhodobo udržateľného dôchodkového systému sú podľa analytika Radovana Ďuranu potrebné tri veci. Ako prvé, priznať občanom, že starnutie obyvateľstva si vyžaduje zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a znižovanie miery náhrady.

Druhým bodom je podpora druhého piliera a súkromného sporenia. Zhodnotenie úspor v druhom pilieri dokáže podľa analytika dofinancovať klesajúcu štedrosť v prvom pilieri.

„Najťažšia je však tretia požiadavka. Slovenské vlády by teraz mali usilovne znižovať dlh, hospodáriť s prebytkom, aby ten dlh mohol mierne narásť, keď husákove deti budú poberať dôchodok. Pripraviť si tak vankúš na ťažké obdobie,” pokračuje analytik INESS.

Aj odborník na dôchodky Igor Horváth súhlasí s tým, že štát by sa mal snažiťčo najviac hospodáriť zodpovedne a vyrovnane. Netreba podľa jeho slov vytvárať pravidelné dôchodkové dávky, ktoré nezodpovedne a nezmyselne navyšujúschodky Sociálnej poisťovne.

„Len v tomto roku trináste dôchodky, rodičovské dôchodky a valorizácia, spôsobilinárast schodku Sociálnej poisťovne ažna cca 3,7 miliardy eur, čo je extrémne číslo. Celá konsolidácia má priniesť úspory 2,7 miliardy eur,a na trináste dôchodky sa má budúci rok vynaložiťcca jedna miliarda eur, pričom tak kritizovaná novozavedená transakčná daň, z ktorej sa má vybrať 0,45 miliardy eur, pokryje trináste dôchodky len zpribližne 45 %,” upresňuje Igor Horváth.

Najmenej schodkové hospodárene priebežného piliera je cesta

Súčasná demografická situácia a starnutie populácie trápi aj mnohé iné krajiny v Európe.Igor Horváth upozornil na potrebu navrátiť sa na Slovensku k zvyšovaniu príspevkov do druhého piliera na vyššiu hranicu, a zhodnocovať prostriedky v negarantovaných fondoch, ktoré sú schopné v dlhodobom horizonte 40 až 50 rokov zhodnotiť nasporené prostriedky niekoľkonásobne.

„Zatiaľ najlepší model sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, z ktorého sme sa aj my pri poslednom zákone o sociálnom poistení výrazne inšpirovali, vytvorili v  sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch v Chile mladí ekonómovia Milton Friedman a Arnold Harberger. Základný princíp spočíval v rozumnom a čo najmenej schodkovom hospodárení priebežného piliera a tvorbe silného a dobre zhodnocovaného kapitalizačného sporiaceho piliera,” vysvetľuje Horváth.

Poukázal na príklad, kedyna Slovensku išla od 1. januára 2005 do 31. augusta 2012 presná polovica dôchodkového poistenia, z 18 %  na 9 %, do druhého kapitalizačného piliera. Týmto krokom sa mala vytvoriť dostatočná úspora pre budúcichdôchodcov. Veľmi nešťastnými zásahmi vládvšak boli podľa odborníka znižované odvody na aktuálne 4 %, štyrikrát sa otvoril druhý pilier a sporiace zdroje sa presunuli do dlhopisových nevýnosných fondoch.

Brať príklad si môžeme zo Švajčiarska či Dánska

Analytik Tomáš Boháček uviedol, že Slovensko by mohlo využiť aj kľúčové princípy švajčiarskeho systému, respektíve upraviť dôchodkový systém po tomto vzore, keďže nie sme úplne „mimo trasu“.

Jedná sa o viacstupňový systém kombinujúci základný štátny dôchodok, zamestnávateľský pilier a doplnkové dobrovoľné sporenie. Takýto viacstupňový systém rozdeľuje podľa odborníka riziká a umožňuje flexibilitu.

„Ďalším dôležitým prvkom je povinnosť participovať v systéme pre všetkých pracujúcich, čo zabezpečuje širokú základňu prispievateľov. Švajčiarsko tiež kladie dôraz na individuálnu zodpovednosť za dôchodkové zabezpečenie a podporuje dlhšie zotrvanie na trhu práce,“ skonštatoval Boháček, pričom zdôraznil potrebu poskytovať adekvátnu flexibilitu pri rozhodovaní o odchode do dôchodku.

Dôležitým je podľa neho aj aktívna edukácia obyvateľstva o výhodách dôchodkového sporenia a jeho možnostiach.

Radovan Ďurana dodal, že viaceré vyspelé krajiny už skôr prešli na model investičného zhodnocovania úspor, čím dokážu generovať značné sumy bez zaťaženia pracujúcich. Ako príklad použil Dánsko a Holandsko, kde zhodnotenie úspor „zarobí“ každý rok 10% HDP.

Stabilný dôchodok môže očakávať aj budúca generácia dôchodcov

Napriek všetkým predpokladom o budúcich dôchodkoch pre súčasnú mladú generáciu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR konštatuje, že stabilný dôchodok, mysliaci dôchodok vyplácaný systematicky na mesačnej báze, môže očakávať aj súčasná generácia mladých poistencov.

Kľúčovým faktorom pre zabezpečenie si dostatočného dôchodku je podľa rezortu čas, teda čím skôr človek začne sporiť, tým dlhšie môže jeho majetok profitovať z dlhodobého zhodnocovania.

„Preto by mali mladí ľudia pristupovať k finančnému plánovaniu nielen zodpovedne, ale aj strategicky, s cieľom zabezpečiť si stabilnú a dôstojnú budúcnosť,” uzatvára ministerstvo práce.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Igor HorváthRadovan ĎuranaTomáš Boháček
Firmy a inštitúcie INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýzMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR