Schválením koalíciou navrhovaných opatrení bude v nasledujúcich mesiacoch hroziť „uťahovanie opaskov“. Tvrdia to analytici združení v Klube ekonomických analytikov (KEA), podľa ktorých by rozpočet s navýšeným deficitom o 0,5 % až 0,8 % HDP v nasledujúcich rokoch bol pre novú vládu rozpočtovou mínou. Analytici taktiež vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby návrhy, v prípade ich schválenia v parlamente, nepodpísala, pretože podľa nich nie sú naplnené formálne podmienky pre skrátené legislatívne konanie.
„Vládou schválený balík opatrení zásadným spôsobom zvyšuje deficit verejných financií v tomto a ďalších rokoch. Členovia KEA sú jasne proti jeho prijatiu. Opatrenia sú orientované na spotrebu, bez vplyvu na zvýšenie potenciálu ekonomiky do budúcnosti a sú v ostrom protiklade so schválenými výdavkovými limitmi,“ uvádza sa vo vyhlásení klubu s tým, že bez prijatia adekvátnych kompenzačných opatrení by ekonómovia považovali rozpočet za rizikový až veľmi rizikový.
Opatrenia zaťažia rozpočet stovkami miliónov eur
Vláda minulý týždeň schválila opatrenia s negatívnym dopadom na rozpočet verejných financií v objeme stoviek miliónov eur. Je medzi nimi aj návrh Smeru-SD na zavedenie trinásteho dôchodku od decembra tohto roka s rozpočtovými nákladmi vyše 440 miliónov eur. Okrem toho kabinet schválil zdvojnásobenie prídavku na dieťa, čo si vyžiada zdroje v sume cez 300 miliónov eur ročne. Koaličná SNS si ako podmienku zvolania mimoriadnej schôdze k týmto bodom, ktorá sa má konať už v utorok, zase dala zrušenie diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 tony, čo by zase znamenalo výpadok 70 miliónov eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť po schválení návrhov vládou informovala, že tieto opatrenia môžu vyhnať deficit verejných financií Slovenska v nasledujúcich rokoch až nad hranicu 3 % hrubého domáceho produktu. Rozpočtová rada pritom už vo svojom januárovom rozpočtovom semafore upozornila na riziká, ktorých naplnením môže dosiahnuť tohtoročný schodok verejných financií namiesto vládou plánovaných 0,49 % hrubého domáceho produktu až takmer 1,8 % výkonu ekonomiky. Tieto prognózy pritom ešte s aktuálne navrhovanými opatreniami nepočítali. Podľa predsedu rady Ivana Šramka tak treba pripočítať ich odhadovaný dopad na úrovni 0,5 % hrubého domáceho produktu v tomto roku a 0,8 % hrubého domáceho produktu v ďalších rokoch.
Deficit môže prekročiť 3 % výkonu ekonomiky
V samotnom roku 2020 tak podľa rady hrozí, že namiesto polpercentného schodku, s ktorým počítajú aj vládou zavedené výdavkové limity, deficit dosiahne až 2,3 % hrubého domáceho produktu. Zároveň by sa deficit v budúcom roku priblížil k hranici 3 % výkonu ekonomiky a cez túto hranicu by sa podľa Šramka mohol bez kompenzačných opatrení dostať v roku 2022 s výškou 3,2 % hrubého domáceho produktu. Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko pritom kritizoval aj to, že sa tieto opatrenia prijímajú narýchlo, bez riadnej diskusie o ich nevyhnutnosti, bez štandardného legislatívneho procesu a bez predstavenia kompenzačných opatrení.
