Slovenskej ekonomike by sa malo podľa analytikov dariť aj v ďalších mesiacoch. V prvom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) medziročne zvýšil o 0,2 percenta. Analytička 365.bank Jana Glasová očakáva v druhom kvartáli výraznejší rast. Bude to podľa nej možné aj vďaka slabej báze z minulého roka. Prepad HDP v druhom kvartáli 2020 bol totiž najsilnejší, na úrovni takmer 11 percent.
K rastu HDP bude naďalej podľa Glasovej prispievať priemysel a pridá sa aj sektor služieb. „Obchody, gastro sektor, hotely a rôzne prevádzky poskytujúce služby môžu konečne privítať zákazníkov a začať opäť zarábať,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.
K slovu sa znova dostáva podľa nej domáca spotreba, ktorá sa bude postupne zvyšovať. Domácnosti začínajú so svojou odloženou spotrebou, teda s nákupmi, ktoré počas pandémie odložili na neskôr, či už pre šetrenie alebo zatvorené prevádzky.
Neistota pretrváva
Analytici UniCredit Bank pôvodný tohtoročný ekonomický rast upravili z 2,7 percenta na 3,7 percenta. Slovenská sporiteľňa odhaduje rast HDP na úrovni 4 percent. Analytička 365.bank taktiež očakáva, že za celý tento rok dosiahne rast okolo 4 percent. Spotreba domácností by mohla začať opäť rásť podľa Glasovej v druhom polroku.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa zhoršila, rozpočtová rada sa odvoláva na prijatú novelu
„Avšak ťahúňom našej ekonomiky bude počas tohto roka hlavne zahraničný dopyt, ktorý pomáha nášmu exportne orientovanému priemyslu,“ skonštatovala Glasová.
Istá úroveň neistoty však v ekonomike podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka pretrváva, čo vyplýva najmä z obáv z tretej vlny pandémie očakávanej v druhej polovici roka.
Vakcín by malo byť dostatok
„Práve progres vo vakcinácii je významným činiteľom pri odhadovaní ekonomického oživenia, a to nielen úroveň zaočkovanosti na Slovensku, ale aj v zahraniční,“ povedal Horňák. To, aké percento ľudí bude zaočkované, určí, akou silou, a či vôbec, tretia vlna na Slovensko a do Európy dorazí a aká bude jej sila.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Zdá sa, že vakcín by malo byť v nasledujúcom období dostatok, avšak prípadný negatívny postoj obyvateľstva k očkovaniu by mohol podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka znižovať mieru zaočkovanosti.
To by zvyšovalo pravdepodobnosť ťažšieho priebehu tretej vlny pandémie a silnejších negatívnych dopadov na domáci dopyt. „Predpokladáme, že negatívne dopady tretej vlny by už nemali dosahovať rozsah prvých dvoch vĺn pandémie,“ uzavrel Koršňák.
