Slovensko sa prijatím eura vzdalo suverenity v menovej politike, za čo získalo jednoduchšie prostredie pre podnikateľov aj bežných ľudí a zároveň výrazný impulz pre ďalší hospodársky rast.
Výhody, ktoré prinieslo euro Slovensku, prevyšujú jeho nevýhody. Zhodujú sa na tom analytici oslovení agentúrou SITA pri príležitosti desiateho výročia členstva Slovenska v eurozóne. Jednou z najpodstatnejších výhod, ktoré prinieslo podnikom a tým aj celej ekonomike, je odstránenie podstatnej časti transakčných nákladov a najmä nákladov na nevyhnutné zabezpečenie kurzového rizika. Významná časť slovenského exportu sa totiž realizuje v eurách a preto spoločná mena výrazne prospieva zahraničnému obchodu a tým aj rastu ekonomiky.
„Slovenská koruna ako mena relatívne malej ekonomiky podliehala pomerne veľkým výkyvom, keď často nereagovala len na domáce impulzy, ale neraz aj na impulzy z okolitých krajín, ktoré sa Slovenska dotýkali len okrajovo, keďže významní zahraniční hráči brali región často ako jeden celok,“ uvádza analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podnikom spoločná mena tak priniesla tiež väčšiu stabilitu a zjednodušila plánovanie.
Slovensko je atraktívnejšie pre investície
Odstránenie týchto prekážok na trhu následne viedlo aj k zvýšeniu atraktivity Slovenska ako investičnej destinácie. Tým sa zároveň podporuje rast celého hospodárstva, zamestnanosti a aj miezd. „Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Prílev zahraničných investícií sa preklápa do zvýšeného dopytu po pracovných silách, čo následne znižuje nezamestnanosť,“ hovorí analytička Poštovej banky Lucia Dovalová.
Zavedenie eura zjednodušilo život aj bežným ľuďom, ktorí často cestujú do „eurového“ zahraničia, keď im odstránilo transakčné náklady spojené s výmenou korún za eurá. Ako dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, s eurom stúpla aj hodnota majetku Slovákov. „Slovensko prijalo euro pri silnom kurze a to pomohlo zvýšiť aktíva slovenských obyvateľov,“ konštatuje. Ďalšou výhodou spoločnej meny je pre obyvateľov sprehľadnenie cien v obchodoch. Jednoducho si ich totiž môžu porovnať s cenami v ďalších 18 krajinách eurozóny, čo pôsobí aj na zvyšovanie konkurencie, pripomína Dovalová.
Dôležitosť fiškálnej politiky stúpla
Na druhej strane však Slovensko prijatím eura stratilo flexibilitu vlastnej menovej politiky. „Menová politika eurozóny je totiž prispôsobená eurozóne ako celku. Slovensko patrí k menším ekonomikám eurozóny a jeho vplyv na celok je tak zvyčajne bezvýznamný. O to väčšiu váhu získali ostatné politiky, najmä fiškálna politika, ktoré môžu prípadné neideálne nastavenie menovej politiky aspoň čiastočne vyvažovať,“ uvádza Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank.
Slovensko túto nevýhodu pocítilo hneď po vstupe do eurozóny, keďže práve na prelome rokov 2008 a 2009 naplno štartovala globálna finančná kríza. „Do krízy bolo euro aj zárukou stability, tento pohľad na euro sa však narušil kvôli problémom periférnych členských krajín a reputáciu si euro nenapravilo v plnej miere. Eurozóna ešte nespĺňa všetky podmienky tzv. optimálnej menovej oblasti, ale postupne sa navrhovanými reformami snaží k tomu čoraz viac približovať,“ dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
