Andrej Danko pred pár dňami zopakoval v istých kruhoch myšlienku o dôležitosti ekonomických vzťahov Slovenska s Ruskom. Tieto myšlienky sú podľa analytika INESS Martina Vlachynského vyslovované cez emócie a nie cez dáta.
V roku 2022 tvoril podiel Ruska na exporte slovenských výrobkov 0,52 %. To podľa analytika znamená, že z každých 100 eur hodnoty vyvezených slovenských výrobkov smerovalo 52 centov do Ruska. „Pre porovnanie, k najväčšiemu partnerovi, Nemecku, smerovalo 20 % produkcie. Na Ukrajinu smerovalo 1,4 % exportu, teda skoro trikrát viac než do Ruska,“ konštatuje analytik.
Vplyv sankcií?
Mohlo by sa zdať, že za to môžu sankcie. Tu je dobrý pohľad do roku 2021, keď sa ruské tanky ešte len zbiehali. Podiel Ruska na slovenských exportoch bol vtedy podľa Vlachynského 1,9 %. Bolo až 13. najväčším partnerom pre slovenský vývoz.
No aj vtedy už existovali nejaké sankcie. Bolo tak od ruského útoku na Krym v roku 2014. Pri pohľade na rok 2013, keď boli ekonomické vzťahy EÚ a Ruskej federácie vyhovujúce, podiel na slovenských exportoch bol 4,1 %. A priemer za roky 2004 až 2013 je 3,1 %. „Ani v najlepších časoch teda slovenská ekonomika nevyvážala do Ruska ani dvadsatinu svojho exportu,“ uvádza Vlachynský.
No kritici by mohli namietať, že časť exportov nesmerovala do Ruska priamo, ale bola subdodávkou pre exporty z iných členských štátov. Avšak pri pohľade na štatistiku obchodu EÚ v roku 2013 do Ruska smerovalo v ten rok 6,4 % exportov, čo z neho robilo piateho najväčšieho mimoúnijného partnera. Pri pohľade na celkové exporty členských štátov, teda intra- aj extraúníjne, tak Rusko malo podiel 2,8 %.
Z hľadiska importov na Slovensko je podiel Ruska vyšší, ako pri exportoch. V roku 2022 bolo odtiaľ 6,8 % našich importov. Z toho zhruba 95 % hodnoty tvorili ropa a plyn. Bolo to v čase historicky rekordných cien, najmä v prípade plynu. Tie výrazne podľa Vlachynského nafúkli aj hodnotu importov.
V roku 2023 bola hodnota importov z Ruska skoro o polovicu nižšia a jeho podiel na importe bol len 4,4 %. Vzhľadom na to, že existuje vysoká šanca nepredĺženia zmluvy na prepravu plynu cez Ukrajinu a zároveň od januára 2025 platí aj pre nás zákaz vyvážať výrobky vyrobené z ruskej ropy, hodnota importu môže čoskoro klesnúť ešte výrazne nižšie.
Druhosledný partner
„Aj v alternatívnom vesmíre, v ktorom sa Rusko snaží so susedmi obchodovať a nie ich vypáliť, by táto krajina bola našim druhosledovým obchodným partnerom,“ pokračuje Vlachynský. Rumunsko je dnes päťnásobne významnejší exportný partner, USA sedemkrát a Nemecko štyridsaťkrát.
„Prakticky každá väčšia členská krajina EÚ je z hľadiska obchodného vzťahu so Slovenskom o vesmír inde oproti Rusku. Sme hlboko integrovaní v produkčných štruktúrach únie a západného sveta a tomu zodpovedá obchod. Nejaké dodatočné tovary a služby by si na ruskom trhu svoje miesto určite našli, no bavíme sa tu o jednotkách dodatočných percent podielu,“ argumentuje Vlachynský.
V celej tejto diskusii zaniká podľa neho jeden podstatný fakt. Na východ od Slovenska sa nachádza partner s veľkým ekonomickým potenciálom. Je ním Ukrajina. Nejde len o možnosť Slovenska podieľať sa na obnove vojnou zničenej krajiny.
„Ukrajina má v Európe po Rusku druhé najväčšie odhadované zásoby snáď polovice periodickej tabuľky, veľkú poľnohospodársku kapacitu, silné strojárstvo, 40 miliónov obyvateľov a ochotu vrhnúť sa Európe do náručia. Pre Európu by sa o 15-20 rokov mohla stať podobne úspešným príbehom, ako napríklad Poľsko. Bude k tomu potrebovať obrovské investície a práve Slovensko môže byť pre ne jednou z brán. Ak si túto príležitosť všimneme,“ uzavrel Vlachynský.
