Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stal každoročný folklór. Tento rok sa zamestnávatelia, odborári a predstavitelia vlády na augustovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady dohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2024. Najnižšie hrubé zárobky od začiatku budúceho roka stúpnu z terajších 700 eur na 750 eur.
Minimálna mzda sa na Slovensku zvýši o 50 eur. Koľko sa bude zarábať podľa stupňa náročnosti práce?
Ako však uvádza Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), minimálna mzda je zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou podľa inštitútu nezamýšľané dôsledky.
Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.
Dôvody proti minimálnej mzde
„Ak niekomu zaplesá srdce, že sa mu zvýši minimálna mzda, tak nemalo by. Je na to deväť dôvodov,“ hovorí analytik INESS Róbert Chovanculiak.
1. Ekonomický dôvod. Minimálna mzda je v skutočnosti zákaz pracovať pre nízkoproduktívnych.
2. Právny dôvod. Minimálna mzda porušuje slobodu uzatvárať kontrakty.
3. Etický dôvod. Minimálna mzda je segregačný nástroj na vytlačenie minorít z trhu práce.
4. Progresívny dôvod. Zrušte minimálnu mzdu, moje telo a moja voľba.
5. Biznisový dôvod. Minimálna mzda bráni podnikateľskému objavovaniu v zaostalých regiónoch.
6. Praktický dôvod. Zrušte minimálnu mzdu, skutočná minimálna mzda sú dávky v hmotnej núdzi.
7. Medzinárodný dôvod. Zrušte minimálnu mzdu, v Európe je deväť krajín, ktoré ju nemajú.
8. Väčšinový dôvod. Zrušte minimálnu mzdu, veď 95 % zamestnancov zarába viac a zamestnávatelia im pravidelne zvyšujú mzdy.
9. Návod pre politikov. Keď ju nemôžete zrušiť, tak ju aspoň zmrazte.
Vyššia cena = nižší dopyt
Minimálna mzda je na prvé počutie podľa analytika ľúbivé opatrenie. Zákonom stanovíme hranicou, pod ktorú nemôže klesnúť mzda žiadneho zamestnanca v hospodárstve.
„Problém je, že žiadny zákon nedokáže prinútiť zamestnávateľa vytvoriť, resp. udržať pracovné miesto so zvýšenou mzdou alebo nezhoršiť pracovné podmienky, nezvýšiť tempo práce, nezrušiť rôzne benefity alebo nepreniesť náklady na zákazníka,“ myslí si Chovanculiak.
Minimálna mzda je cenová regulácia, ktorá zvyšuje náklady a každý, kto mal v škole aspoň jednu hodinu ekonómie, podľa analytika vie, že ľudia zvyknú reagovať na vyššie ceny nižším dopytom. Z toho dôvodu existoval medzi ekonómami dlho konsenzus, že minimálna mzda nie je vhodný prostriedok ako pomáhať chudobným ľudom.
„Ťažko niekomu pomôžete tým, že znížite záujem zamestnávateľov o jeho služby, teda dopyt po jeho službách. Zrozumiteľne komunikovať tento záver bolo pre ekonómov dlhé dekády veľkou výzvou,“ konštatuje Chovanculiak.
Negatívne dopady
V posledných rokoch sa však začali objavovať empirické štúdie, ktorých závery spochybnili vyššie popísaný konsenzus o škodlivosti minimálnej mzdy. „Určite ste zachytili tvrdenia niektorých politikov alebo odborárov, že je dokázané, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na zamestnanosť. Toto tvrdenie je ďaleko od pravdy. Existuje množstvo štúdií, ktoré upozorňujú na negatívne dopady tohto nástroja,“ dodal analytik.
Podľa zákonného automatu musí suma minimálnej mzdy na nasledujúci rok dosiahnuť najmenej 744 eur, teda 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku za minulý rok. Dohoda sociálnych partnerov teda pridala navyše 6 eur oproti tomu, čo káže zákon. Minimálna mesačná mzda sa tak určila ich dohodou. Stúpne tak oproti roku 2023 o 50 eur, resp. o 7,1 %.
