Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti dva príspevky.
Banky na Slovensku odviedli vlani do Jednotného rezolučného fondu za účelom riešenia krízových situácií takmer 22 mil. eur. Ako ďalej informovala Národná banka Slovenska, bankový sektor zároveň pokračoval v platení osobitného odvodu. Jeho celkové naakumulované prostriedky ku koncu tretieho štvrťroka 2016 dosiahli takmer 700 mil. eur. Pokrytie krytých vkladov prostriedkami Fondu ochrany vkladov zostalo na úrovni 0,65 %.
Osobitný odvod zafixovali
Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti dva príspevky. Osobitný odvod platia banky od roku 2012. Kým pôvodne sa jeho výška odvíjala od sumy uhradeného odvodu, po novom je sadzba presne stanovená. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu a mala opäť klesnúť. No sadzba sa zafixovala na úrovni 0,2 % až do roku 2020. Od roku 2021 sa už počíta s nulovou sadzbou odvodu.
Príspevok vychádzajúci z európskych pravidiel
Druhým je príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel. Úverové inštitúcie a obchodníci s cennými papiermi majú povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií platením peňažných príspevkov, ktoré môže rezolučná rada použiť na financovanie opatrení na riešenie krízových situácií. V SR bol zriadený národný rezolučný fond. Zároveň od roku 2016 funguje Jednotný rezolučný fond, spravovaný Jednotnou rezolučnou radou so sídlom v Bruseli, ktorý je zodpovedný za správu finančných prostriedkov všetkých úverových inštitúcií.
