Slovenské domácnosti sa viac zadlžujú, v priemere pritom ušetria len niečo vyše 130 eur.
Ako sú na tom slovenské domácnosti s ekonomickými zdrojmi? Aj toto bola jedna z otázok, na ktorú hľadala odpoveď Národná banka Slovenska vo svojom vlaňajšom prieskume finančnej situácie a spotreby domácností. Toto zisťovanie je súčasťou projektu Európskej centrálnej banky Household Finance and Consumption Survey a zúčastňujú sa na ňom všetky krajiny eurozóny. Išlo o druhú vlnu zisťovania, keď tá prvá sa realizovala ešte v roku 2010. Výsledky zisťovania pracovníci centrálnej banky zhrnuli v aktuálnom vydaní časopisu Biatec.
Odmerali blahobyt
Ekonomický blahobyt domácností a ich materiálny životný štandard určuje predovšetkým to, aký majú prístup k základným ekonomickým zdrojom, ako sú bohatstvo a príjmy. Dôležitým ukazovateľom z tohto pohľadu je čisté bohatstvo domácností. Definované je ako rozdiel medzi celkovými aktívami a celkovými pasívami domácností. Celkové aktíva pozostávajú z reálnych a finančných aktív. Hrubý príjem domácností je zase definovaný ako suma príjmov zo zamestnania a mimo neho pre všetkých členov domácnosti starších ako 16 rokov.
Čisté bohatstvo takmer 66-tisíc
Priemerná nominálna hodnota čistého bohatstva slovenských domácností bola vlani na úrovni 65 683 eur. Mediánová, teda stredová, hodnota predstavovala 50 220 eur. Slovenské domácnosti pritom disponujú priemerným hrubým ročným príjmom v hodnote 15 425 eur, medián bol na 13 133 eur. Vzrástli najmä príjmy zo súkromného podnikania, príjmy zamestnancov, príjmy zo starobných dôchodkov a príjmy z pravidelných sociálnych transferov. Stredné hodnoty príjmov z prenajímania nehnuteľností, z podpory v nezamestnanosti a z iných zdrojov poklesli.
Rozdiely medzi mediánovou, teda stredovou, hodnotou čistého bohatstva a priemernou úrovňou naznačujú nerovnosti v rozdelení medzi jednotlivými typmi domácností. Vrchných 20 % domácností totiž vlastní vyše 50 % celkového čistého bohatstva spoločnosti a naopak, spodných 40 % vlastní iba niečo vyše 10 % čistého bohatstva.
Aké bolo ekonomické prostredie?
Výsledky zisťovania je potrebné vnímať v kontexte zmien makroekonomického prostredia, ku ktorým došlo v slovenskej ekonomike medzi dvomi vlnami zisťovania. Zisťovanie v roku 2010 sa realizovalo približne rok po období, ktoré bolo priaznivé pre rast príjmov a spotreby domácností. Po ňom pokračoval niekoľkoročný prepad rastu reálnej spotreby aj reálnych miezd, ktorých oživenie nastalo len krátko pred realizáciou druhého zisťovania.
Rast cien nehnuteľností kulminoval pred realizáciou prvého prieskumu a v období medzi oboma zisťovaniami ceny nehnuteľností mierne poklesli. Kým pred vrcholom realitného boomu do roku 2009 prevládali očakávania, že ceny nehnuteľností budú ďalej rásť, počas obdobia stagnácie a poklesu cien sa očakávania automatického rastu cien nehnuteľností vytratili, čo zrejme ovplyvnilo konzervatívnejšie odhady cien nehnuteľností, ktoré uvádzali domácnosti v novom prieskume.
Rast finančných záväzkov domácností bol podporovaný poklesom úrokových sadzieb na úvery od bánk, ktorý nastal po uvoľňovaní menovej politiky ECB od roku 2009. Rástli najmä úvery na bývanie.
Zadlženosť rástla
Zo zisťovania zároveň vyplynulo, že zadlženosť slovenských domácností sa v posledných rokoch zvyšovala. Oproti roku 2010 vzrástla priemerná hodnota finančných záväzkov domácnosti, ako aj podiel domácností, ktoré sú zadlžené z 27 % na 34 %. Podľa autorov prieskumu je to však v kontexte krajín eurozóny stále nízka úroveň.
Ukazovatele dlhového bremena zadlžených domácností sa celkovo zvýšili. Pri posudzovaní zadlženosti je dôležité sledovať pomer zadlženia ku zdrojom, ktoré môžu domácnosti použiť na splácanie záväzkov. Vzhľadom na pokles aktív sa pomer dlhu k aktívam zhoršil na 13 % v porovnaní so 7 % v roku 2010.
Ak rast zadlženia prevyšuje rast príjmov domácností, rastie tiež pomer dlhu k príjmom na 43 % oproti 23 %. V prípade skupiny domácností s úverom zaručeným nehnuteľnosťou sa naopak podiel dlhu na príjmoch v porovnaní so situáciou v roku 2010 znížil. Pomer dlhovej služby k príjmom poklesol na 14 % oproti 20 % a pomer výšky nesplateného úveru k hodnote hlavného bývania domácnosti sa mierne znížil na 35 % oproti 37 % z roku 2010.
Tretinu výdavkov prejeme
Zisťovanie centrálnej banky sa v prípade spotreby sústredilo predovšetkým na výdavky domácností na potraviny doma alebo mimo domova. Podľa výsledkov typická mediánová slovenská domácnosť minula ročne na potraviny 3 720 eur, čo predstavuje 31 % príjmov domácnosti. Výdavky domácností na potraviny tak nominálne oproti roku 2010 vzrástli o 120 eur, a ich podiel na celkovom rozpočte stúpol o 2 percentuálne body.
Usporíme desatinu
Výsledky zisťovania tiež naznačujú, že slovenská domácnosť ušetrí v priemere 131 eur mesačne, čo predstavuje 10 % jej celkových mesačných disponibilných príjmov. Rozdelenie úspor v SR má podobný charakter ako v ostatných krajinách eurozóny – teda pomerne úzka skupina domácností má dominantný podiel na tvorbe úspor. Polovica domácnosti nenasporí ani 50 eur mesačne, viac ako 70 % domácností sa nedostane na uvedený priemer.
Samotné rozdelenie úspor medzi domácnosti je veľmi nerovnomerné. Spodných 30 % totiž neusporí ani euro, kým vrchných 20 % vlastní vyše 60 % celkových úspor. Zároveň pritom platí, že domácnosti s vyšším príjmom nasporia výrazne viac. V prípade 20 % domácností s najvyšším príjmom je to viac ako 300 eur mesačne pri miere úspor 14 %. Naopak, 20 % domácností s najnižšími príjmami dokáže mesačne v priemere ušetriť len niečo vyše 30 eur, čo predstavuje zhruba 6 % ich disponibilného príjmu.
