Napredovanie elektronickej komunikácie, pokles počtu spravovaných subjektov, či menej fyzických návštev klientov priviedli finančnú správu k prehodnoteniu fungovania niektorých kontaktných miest daňových úradov na Slovensku.
Agendu presunú na väčšie pobočky
K 1. decembru tohto roka preto plánuje agendu trinástich miest s ich zamestnancami presunúť v rámci krajov na svoje väčšie pobočky. V prípade dvoch kontaktných daňových miest nastane transformácia na pobočku daňového úradu.
„Technologické napredovanie spoločnosti, zmeny v podnikateľskom prostredí, väčší dôraz na informatizáciu a zjednodušenie komunikácie občana so štátnou správou v súčasnosti vedú finančnú správu k prehodnoteniu organizácie práce na kontaktných miestach. Preto sme sa rozhodli pristúpiť k optimalizácii 13 vybraných a ich agendu presunúť na väčšie pobočky daňových úradov. V prípade dvoch, v Kežmarku a Sabinove, príde transformácia na pobočku,“ skonštatoval prezident finančnej správy Jiří Žežulka.
Tieto zmeny sa týkajú Hurbanova, Kolárova, Hlohovca, Šamorína, Revúcej, Detvy, Sniny, Levoče, Stropkova, Moldavy nad Bodvou, Sobraniec, Veľkých Kapušian a Gelnice.
Elektronizácia a automatizácia procesov
Podnikateľské subjekty navštevujú tieto kontaktné miesta v minimálnej miere, klesá aj počet spravovaných subjektov. Fyzické osoby ich vyhľadávajú najmä v čase podávania daňových priznaní k dani z príjmov, prípadne pri darovaní dvoch percent z dane.
Presunutie agendy z vybraných 13 kontaktných miest na pobočky daňových úradov v rámci kraja umožní finančnej správe zlepšovať svoje služby pre klientov. Elektronizácia a automatizácia procesov umožní zamestnancom pracovať v jednom centre tak, aby ich výstupy boli jednotné, včasné a odborne profesionálne.
Odstráni sa tiež problém so zastupiteľnosťou, rovnomernejšie bude rozdelená agenda, kvalitnejšie bude aj zaškoľovanie nových príslušníkov vzhľadom na generačnú výmenu. Cieľom finančnej správy je aj zefektívnenie hospodárenia. „Len na prevádzku a nájom budov vybraných kontaktných miest ročne minieme viac ako 247-tisíc eur,“ poznamenal Žežulka.
Daňové subjekty týmto krokom nestratia možnosť kontaktu s daňovým úradom, čoho sa obávajú najmä samosprávy. Klienti majú viaceré alternatívy komunikácie, pričom pracovníci daňového úradu sú na tieto situácie pripravení.
