Daňovo-odvodové príjmy štátu by mali byť vyššie ako sa prognózovalo, pomohol rast miezd

Peniaze,
Pôvodne schválený rozpočet pritom počítal s deficitom za rok 2020 na úrovni 0,49 percenta HDP. Foto: ilustračné, gettyimages.com

Daňovo-odvodové príjmy štátu budú podľa najnovšej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v tomto a nasledujúcich rokoch vyššie, ako očakáva Výbor pre daňové prognózy pôsobiaci pri Inštitúte finančnej politiky (IFP). V tomto roku rozpočtová rada odhaduje vyššie príjmy z daní a odvodov o 228 miliónov eur, budúci rok o 94 miliónov eur, v roku 2023 o 266 miliónov eur a v roku 2024 o 375 miliónov eur.

Približne polovicu rozdielu v aktuálnych prognózach výboru pre daňové prognózy a RRZ spôsobujú odlišné predpoklady makroekonomického vývoja. Ako uviedla rozpočtová rada, práve makroekonomický vývoj ovplyvnený pandemickou situáciou predstavuje najväčší zdroj neistoty pre vývoj daňových príjmov a verejných financií.

Najvýraznejší vplyv na pozitívnejšiu daňovú prognózu má podľa RRZ očakávaný vývoj spotreby domácností. „V porovnaní s Výborom predpokladáme jej skoršie oživenie a následne rovnomernejší vývoj, čo sa prejavuje na vyššom očakávanom výnose dane z pridanej hodnoty v roku 2021 s postupne sa vytrácajúcim účinkom,“ uvádza rozpočtová rada v daňovej prognóze.

Vývoj zamestnanosti a miezd je pozitívny

Pozitívnejšie tiež RRZ vníma vývoj zamestnanosti a miezd ku koncu strednodobého horizontu, z čoho vyplýva mierne vyšší odhad výnosu u daní z práce.

Daňovo-odvodové príjmy podľa najnovšej prognózy IFP tento rok stúpnu o 2,6 percenta a ich rast sa zrýchli v roku 2022 až na 7,3 percenta. Oživenie tento rok bude podľa vládnych analytikov pomalšie, ako sa očakávalo, ale trh práce stabilne prispieva k rastu daňových príjmov.

Dane z práce odolávajú aj druhej vlne najmä vďaka pokračujúcemu rastu miezd a v druhej polovici roka by mohli pomôcť aj nové pracovné miesta. „Práve trh práce najpozitívnejšie vplýva na prognózu príjmov v jednotlivých rokoch,“ uviedlo v utorok ministerstvo financií.

Druhá vlna podlomila kolená domácnostiam

Daňové príjmy štátu za minulý rok by mali vykázať výpadok na úrovni dvoch percent. Ide o výrazne menší výpadok, ako boli prvotné očakávania avizujúce 6,9-percentný prepad príjmov. Predošlé odhady, hovoriace o výpadku príjmov vo výške dvoch miliárd eur, sa podľa IFP vďaka lepšej ekonomickej situácii na Slovensku nenaplnili. Oproti roku 2019 sa vlani príjmy znížili o 590 miliónov eur.

Udržali sa príjmy obcí a poisťovní, ktoré sú naviazané na trh práce. „Práve stabilnejší trh práce či stabilná úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty prispeli k lepšiemu výsledku oproti odhadom,“ tvrdí ministerstvo financií. Naopak, lockdown zasiahol najmä spotrebné dane. Druhá vlna spojená s čiastočným uzavretím ekonomiky podlomila kolená aj spotrebe domácností.

„Očakávané postupné oživenie prinavráti spotrebu k minuloročným úrovniam až v druhej polovici tohto roka,“ predpokladá rezort financií. Zaujímavým javom druhej vlny pandémie bol podľa ministerstva nižší výnos z minerálnych olejov ako v prvej vlne. Špecificky klesol výraznejšie benzín, pričom v prvej vlne bol pokles benzínu aj nafty porovnateľný.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie IFP Inštitút finančnej politikyRada pre rozpočtovú zodpovednosť