- aktualizované, 17. apríla, 10:52
Deficit verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2024 dosiahol 6,91 miliardy eur, čo predstavuje 5,27 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Dlh verejnej správy sa zvýšil na 77,65 miliardy eur, čo zodpovedá 59,3 % HDP.
Štatistický úrad SR (ŠÚSR) prvýkrát oficiálne prezentoval predbežné údaje o hospodárení štátu za rok 2024 v rámci jarnej notifikácie o deficite a dlhu SR. Súčasne došlo k spresneniu údajov o hospodárení štátu za roky 2021-2023.
Deficit verejných financií sa medziročne zvýšil
Deficit verejných financií sa medziročne zvýšil o takmer 0,5 miliardy eur, pričom v roku 2023 štát hospodáril s deficitom 6,43 miliardy eur, čo bolo 5,19 % z HDP.
Slovensko míňalo, keď mohlo šetriť. Teraz podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hľadá miliardy, ktoré nemá
Ústredná štátna správa vytvorila absolútnu väčšinu minuloročného deficitu s mínusom 7,15 miliardy eur. Miestna samospráva hospodárila s deficitom takmer 130 miliónov eur, zatiaľ čo fondy sociálneho zabezpečenia zaznamenali prebytok 370 miliónov eur.
Dlh verejnej správy
Dlh verejnej správy v roku 2024 dosiahol 77,65 miliardy eur, čo zodpovedalo 59,28 % HDP po jarnom spresnení HDP. Medziročne stúpol o 8,75 miliardy eur. Štatistický úrad SR predložil Európskej komisii Správu o deficite a dlhu SR za roky 2021 – 2025 v pravidelnom termíne k 1. aprílu 2025.
Aktuálne hodnoty podielu deficitu a dlhu verejnej správy z HDP sú vypočítané z aktualizovanej hodnoty HDP, v zmysle plánovanej pravidelnej jarnej revízie. Dáta o deficite a dlhu za členské krajiny EÚ zverejní EUROSTAT 22. apríla 2025.
Aktualizácia dát o hrubom domácom produkte
Štatistický úrad SR v rámci jarnej revízie upravil aj dáta o hrubom domácom produkte (HDP) za roky 2021 až 2024. Revízia ukázala, že slovenská ekonomika v roku 2024 rástla o 2,1 %, čo je mierne viac ako pôvodne zverejnené 2 %. Revidovaný objem HDP v stálych cenách prekročil 104,4 miliardy eur, čo je o 804 miliónov eur viac ako pôvodne uvádzaná hodnota.
Podobne sa zmenila aj hodnota rastu ekonomiky v roku 2023, ktorá bola upravená z 1,4 % na 2,2 %. Úpravy v rokoch 2021 a 2022 boli len kozmetické. Tieto zmeny sú výsledkom zapracovania finálnych ročných zisťovaní ukazovateľov vstupujúcich do HDP za rok 2023.
Slovensko si zo všetkých štátov EÚ najviac zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Revízia sa prejavila aj v štvrťročných dátach, kde boli pôvodné hodnoty medziročného rastu či poklesu reálneho HDP upravené od 0,1 p. b. do +0,9 p. b. V roku 2023 si HDP udržal tempo rastu nad 2,5 % od druhého do štvrtého štvrťroka.
V roku 2024 sa hodnoty HDP v druhom a treťom štvrťroku zvýšili, zatiaľ čo v poslednom štvrťroku mierne klesli. Ekonomika SR rástla v druhom štvrťroku o 2,1 %, v treťom o 1,4 % a vo štvrtom o 1,7 %.
Slovensko začalo konsolidovať
„Slovensko začalo v tomto roku konsolidovať. Predstavené opatrenia majú štátnej kase priniesť či usporiť spolu 2,7 mld. eur, na zníženie deficitu by však z tohto balíka mala byť využitá iba časť sumy – asi 1,7 miliardy eur. Očakávame, že deficit verejných financií by v tomto roku mohol skončiť medzi 4,5 – 5,0 % HDP,“ informoval makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Ministerstvo financií však už pripravuje ďalší konsolidačný balík. Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude do roku 2027 potrebné usporiť asi 3,1 miliardy eur – ak chce vláda stlačiť deficit pod 3 % HDP, tak ako avizovala. Minister financií pôvodne avizoval objem konsolidácie pre budúci rok vo výške asi 850 miliónov, neskôr odhad zvýšil na jednu miliardu.
„Dobrá“ konsolidácia by mala stáť na troch pilieroch
Začiatkom marca premiér oznámil, že konsolidácia presiahne dve miliardy eur. Časť týchto prostriedkov však bude použitá na pokrytie nových výdavkov v rozpočte, otázne potom je, aká časť z tejto sumy predstavuje skutočné zníženie výdavkov a naozaj sa premietne do nižšieho deficitu.
Slovenský dlh stúpa do katastrofálnych výšin. Ako sa to odrazí na našich peňaženkách?
„Ďalšie pokračovanie konsolidácie je nevyhnutné a je dobré, že sa táto informácia vo verejnej debate objavuje. Zároveň oceňujeme, že sa pozornosť – aspoň podľa vyjadrení ministra a premiéra – bude sústrediť na výdavkovú stranu. Nateraz však konkrétne opatrenia či detaily nepoznáme. Z nášho pohľadu by „dobrá“ konsolidácia mala stáť na troch pilieroch. Prvým je zníženie vládnych výdavkov cez rast efektivity a využívaním princípu hodnoty za peniaze, ale aj prostredníctvom lepšieho cielenia opatrení či zlučovania činností úradov. Druhým pilierom je využitie potenciálu na príjmovej strane, napríklad pri majetkových a environmentálnych daniach. Tretím pilierom, na ktorý nesmieme zabúdať ani pri upratovaní vo verejných financiách, je konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia a to prostredníctvom deregulácie, znižovania byrokracie či zlepšenia e-governmentu,“ komentoval Horňák.
