Čoraz častejšie sa hovorí o digitálnej mene vydávanej centrálnou bankou. O jej zavedení sa zatiaľ ešte nerozhodlo. V novembri ukončili dvojročnú výskumnú fázu a aktuálne prešli na prípravnú fázu.
Je však otvorených viacero otázok. Tie sa týkajú samotnej podstaty digitálnej meny, jej vzťahu k cieľom menovej politiky, možných vplyvov na finančný sektor a finančnú stabilitu alebo vplyvov na bežných občanov, prípadne ako súvisí s kryptoaktívami.
Preto je potrebné podľa Národnej banky Slovenska (NBS) zdôrazniť, že digitálne euro ako ďalšia forma eura je v prvom rade elektronickým spôsobom platby. Nepredstavuje novú menu ani novú formu kryptoaktíva. Nie je to ani náhrada hotovosti, ale skôr jeho doplnok.
Menová stabilita
Predpokladá sa, že digitálne euro podporí výkon menovej politiky, avšak otvára viaceré ďalšie otázky. Jeho zavedenie by malo prispieť k lepšej menovej suverenite eurozóny, a tým zefektívniť plnenie cieľov v oblasti menovej stability. Zároveň digitálne euro má potenciál posilniť finančnú stabilitu, predovšetkým čo sa týka platobných služieb. Benefity sa očakávajú aj v oblasti efektívnejšieho boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.
Zároveň však jeho zavedenie môže podľa NBS ovplyvniť štruktúru finančných trhov, ako aj existujúce obchodné modely finančných inštitúcií, najmä bánk. Viaceré otázky vyvoláva práve vplyv na meniace sa postavenie bánk v procese finančného sprostredkovania. Niektorí autori tiež uvádzajú možnú vyššiu citlivosť vkladov v bankách na výbery v čase stresu a ich možný presun do centrálnej banky.
Celkový vplyv digitálneho eura na finančnú stabilitu bude závisieť podľa NBS najmä od troch faktorov. Prvým je samotná štruktúra finančných trhov a bánk v čase jeho zavedenia. Ide najmä o postavenie a význam bánk vo finančnom sprostredkovaní a o štruktúru ich financovania sa.
Limity pre jednotlivca
Druhým je regulatórne nastavenie jednotlivých parametrov a charakteristík digitálneho eura, z ktorých niektoré už majú podobu legislatívneho návrhu. Príkladom dôležitých parametrov môžu byť podľa národnej banky maximálny možný zostatok na digitálnom účte pre jednotlivca, pričom aktuálne sa navrhuje limit 3 000 eur, ďalej nastavenie každodenného fungovania s účtom v komerčnej banke alebo otázka úročenia zostatku digitálneho eura.
Najmä pre finančné inštitúcie bude podstatný časový plán a dostatočné obdobie na adaptáciu. Tretím významným faktorom bude miera a rozsah jeho používania, ktorá sa vzhľadom na dobrovoľný charakter digitálnej meny pre domácnosti ťažko odhaduje a v krajinách eurozóny sa môže líšiť. Nedávne výskumy v tejto oblasti naznačujú, že miera využívania digitálnej meny v jednotlivých krajinách bude závisieť aj od miery používania hotovosti.
Vplyv digitálneho eura na domáci bankový sektor bude súvisieť podľa NBS najmä s presunom časti zostatkov na bežných účtoch domácností na digitálny účet do centrálnej banky. Zatiaľ čo z pohľadu klienta by neprišlo k výraznej zmene, takáto operácia by pre komerčné banky priniesla výzvy vo viacerých oblastiach.
Postupná implementácia
Miera vplyvu týchto zmien na bankový sektor bude závisieť podľa NBS najmä od nastavenia maximálneho zostatku na digitálnom účte a motivácii domácností digitálne euro používať. Európska centrálna banka preto uvažuje s postupnou implementáciou, najskôr pre oblasť retailových platieb.
K obmedzeniu nadmerného používania digitálnej meny by malo slúžiť aj stanovenie maximálneho objemu držby a neúročenie jeho zostatku. V prípade potreby riešenia zhoršenej likviditnej situácie bánk by ECB navyše mohla pristúpiť k uvoľneniu, resp. rozšíreniu programu refinančných operácií, avšak len za predpokladu neohrozenia základného menového cieľa.
Pre väčšinu bánk v eurozóne by odlev vkladov v rámci tohto limitu neznamenal podľa NBS významné zhoršenie likviditnej pozície. Vplyv na bankové sektory jednotlivých krajín je však rôznorodý. Krajiny s nižšími priemernými zostatkami na bežných účtoch a silnejšou orientáciou na vklady domácností by boli zasiahnuté výraznejšie. Medzi tieto krajiny patrí aj Slovensko.
Čo je digitálne euro
Všeobecne dostupný a podľa Národnej banky Slovenska aj bezpečný elektronický spôsob platby. Umožní bezplatné a bezpečné platby pre každého, online aj offline.
Digitálne euro je nová platobná metóda, ktorá bude v sebe zahŕňať platbu kartou, ale aj platbu cez internet. Klient nebude prechádzať na platobnú bránu. To by malo zjednodušiť nielen prevod peňazí v obchodoch a v zahraničí, ale aj platby medzi užívateľmi.
Spotrebiteľ si môže napríklad otvoriť digitálnu peňaženku v domovskej banke, prípadne v nejakej fintech spoločnosti s licenciou, kde si eurá prevedie na digitálnu menu.
Čo nie je digitálne euro
– nová mena
– forma kryptoaktíva
– finančná investícia
– nahradenie hotovosti
– povinnosť pri platbách
Digitálne euro by bolo doplnkom hotovosti, nie náhradou. Digitálne euro by existovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách. V eurozóne by naďalej bola k dispozícii hotovosť, rovnako ako ostatné súkromné elektronické platobné prostriedky, ktoré sa používajú v súčasnosti.
Prechod na digitálne euro bude dobrovoľný. Do praxe by sa mohlo dostať približne o dva roky.
V čom sa líši od kryptomien?
Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by bolo kryté centrálnou bankou a navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby ľudí, ktorí ho používajú. Centrálne banky majú za úlohu zachovávať hodnotu peňazí, nezávisle od ich fyzickej či digitálnej podoby.
Stabilita a spoľahlivosť stablecoinov v konečnom dôsledku závisia od subjektu, ktorý ich vydáva a od dôveryhodnosti a vymáhateľnosti jeho záväzku zachovávať ich hodnotu čase. Súkromní emitenti okrem toho môžu používať osobné údaje na komerčné účely.
Za kryptoaktíva nezodpovedá žiadny subjekt. Teda prípadné nároky nie je možné vymáhať.
V čom sa líši od doterajšieho platenia?
A ak sa niekto pýta, v čom to bude iné, keď budeme používať digitálne peniaze miesto bežného elektronického platenia kartou či mobilom, tak na prvý pohľad sa môže zdať, že v ničom. Pointou je, že digitálne euro by pochádzalo priamo z centrálnej banky, kde by sa uskutočňoval aj platobný styk a konečné zúčtovanie.
Aktuálne elektronické peniaze sa ukladajú a zúčtovávajú v komerčných bankách. A kým sa úspešné dokončí jedna transakcia, nejaký čas to trvá.
Ak spotrebiteľ príde napríklad do obchodu so spotrebičmi a kúpi si platobnou kartou novú umývačku riadu, tak cesta transakcie je taká, že banka zákazníka musí poslať platbu do tej banky, kde má obchodník účet. No kým sa uskutoční celý proces, prejde dlhší čas a nie je to bez poplatkov, ktoré na prvý pohľad nevidno.
Ambíciou digitálneho eura je prijímať platby okamžite bez akýchkoľvek dodatočných nákladov.
Je dôležité, aby sa pri rozhodovaní o zavedení digitálneho eura brali do úvahy všetky pre aj proti a aby sa vedeli zvládnuť prípadné problémy a riziká. Rovnako je dôležité mať širokú verejnú diskusiu a získať podporu od občanov a podnikov, ktorí by boli priamo ovplyvnení zavedením tejto digitálnej meny.
