Slovensko čelí rastúcim výdavkom v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja, čo vytvára dodatočný tlak na verejné financie, ktoré už vykazujú vysoké deficity.
Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2024, vypracovaná Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), hodnotí, či sú verejné politiky v spojení s demografickým a makroekonomickým vývojom dlhodobo udržateľné.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,1 % HDP, čo zodpovedá pásmu stredného rizika. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa v roku 2024 zlepšil o dva percentuálne body, najmä vďaka opatreniam prijatým na rok 2025.
K lepšiemu výsledku hospodárenia štátu vlani prispeli predovšetkým lepší výber daní a vyššie nedaňové príjmy
Po prijatí viacerých opatrení zo strany vlády a parlamentu došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k viditeľnému pokroku a po dvoch rokoch sa udržateľnosť vrátila do pásma stredného rizika, konštatuje RRZ. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií tak stále nebola dosiahnutá a fiškálne bremeno sa naďalej presúva na budúce generácie. Verejné financie si preto vyžadujú ďalšie ozdravné kroky.
Nové európske fiškálne pravidlá však môžu byť podľa RRZ v budúcnosti nedostatočne prísne. Generačné účty naznačujú presun fiškálneho bremena na budúce generácie. Osoba narodená v roku 2024 získa z verejných rozpočtov viac, než do nich prispeje, zatiaľ čo budúce generácie by museli zaplatiť viac, než by získali.
Hrubý dlh dosiahol nárast
Hrubý dlh dosiahol ku koncu roka 2024 úroveň 59,3 % HDP, čo je nárast oproti 48,0 % HDP na konci roka 2019. Štrukturálny deficit sa zhoršil na 4,2 % HDP.
Zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu. Vysoký deficit v dôchodkovom systéme predstavuje nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť. Očakávaný nárast výdavkov na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť prispieva k negatívnemu výhľadu verejných financií.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, konsolidácia bude náročnejšia
„Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo prirodzene obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom zvyšovania daní, ozdravovanie verejných financií by malo pokračovať aj cestou efektívnejších výdavkov. Zvlášť treba poukázať na dlhodobo absentujúce štrukturálne reformy, ktoré by zvýšili náš budúci ekonomický rast a tiež prispeli k menej bolestivému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti,“ hovorí predseda rady Ján Tóth.
