Návrh dôchodkovej reformy zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, no nastavenie rodičovského dôchodku zhoršuje deficit a dlh na najbližších 15 rokov. V tlačovej správe to uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Návrh novely zákona o sociálnom poistení podľa rozpočtovej rady podľa národnej metodiky formálne zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v 50-ročnom horizonte.
Rozpočtová rada dlhodobo odporúča návrat finančnej udržateľnosti dôchodkového systému približne na úroveň roka 2018. To by znamenalo potrebu zlepšiť národný ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti reformou dôchodkového systému o 1,7 percenta HDP a návrat do pásma stredného rizika.
Z tohto pohľadu návrh novely zákona podľa RRZ prináša len polovičné zlepšenie. Hoci návrh dôchodkovej reformy zavádza dôležité zmeny, ktoré zlepšujú udržateľnosť dôchodkového systému, najmä automatické naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, zavedenie rodičovského dôchodku a nenaviazanie predčasného dôchodku na automat dôchodkového veku, tieto pozitívne vplyvy podľa RRZ znižujú.
Vláda bude musieť reagovať
Rada upozorňuje na silný časový nesúlad vplyvu opatrení obsiahnutých v návrhu zákona na vývoj verejných financií v krátkodobom a dlhodobom horizonte.
„Opatrenia zlepšujúce finančnú stabilitu dôchodkového systému budú nabiehať veľmi pomaly, zatiaľ čo rodičovský dôchodok bude mať okamžitý negatívny dopad. V najbližších 15 rokoch tak opatrenia v návrhu zákona prispejú k nárastu deficitu v dôchodkovom systéme a k navýšeniu dlhu, najmä vplyvom zavedenia rodičovského dôchodku,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Vláda preto bude musieť v najbližších rokoch na vyšší deficit a dlh reagovať prijatím dodatočných opatrení. Keďže existuje časový odstup medzi výdavkami v súčasnosti a úsporami v budúcnosti, je podľa RRZ dôležité, aby opatrenia, ktoré zlepšujú finančnú stabilitu dôchodkového systému, boli prijaté čo najširším konsenzom a ukotvené v ústavnom zákone.
„Časovo lepší súlad a menšie riziko budúceho financovania by bolo možné dosiahnuť takými zmenami, ktoré by minimalizovali vplyv rodičovského dôchodku na aktuálny deficit, napríklad transformovaním 13. dôchodku na rodičovský dôchodok, alebo jeho postupným nabiehaním, prípadne obmedzením jeho výšky,“ dodala rozpočtová rada.
Dôchodkový vek naviazaný na strednú dĺžku života
Od začiatku roka 2023 by sa mal na Slovensku zaviesť rodičovský dôchodok. Dieťa pracujúce na Slovensku bude môcť odviesť každému rodičovi 2,5 percenta z jeho hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu. Vychádzať sa pritom bude z príjmov dieťaťa spred dvoch rokov.
Dôchodkový vek sa má zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať stredná dĺžka života. Podľa štátneho tajomníka rezortu práce a sociálnych vecí Borisa Ažaltoviča sa to negatívne dotkne ľudí narodených v roku 1968 a neskôr.
Penzijný vek by mal po naviazaní na strednú dĺžku života stúpať o dva mesiace ročne. Súčasne sa zachová to, že ženám sa bude dôchodkový vek za každé dieťa znižovať o šesť mesiacov.
Rezort práce a sociálnych vecí chce zároveň umožniť odchod do dôchodku po získaní 40 rokov dôchodkového poistenia. Za každý mesiac skoršieho odchodu do dôchodku po získaní 40 rokov poistenia sa má penzia krátiť o 0,3 percenta.
Dôchodky budú rásť pomalšie
Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie sa má zrušiť. Negatívne sa to dotkne menej ako 50-tisíc ľudí zarábajúcich viac ako 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku.
Tento krok chce rezort práce kompenzovať tým, že sa zvýši maximálny vymeriavací základ na výpočet nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti zo súčasného 2-násobku na 2,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku.
Suma aktuálnej dôchodkovej dávky, od ktorej závisia sumy novopriznaných dôchodkov, by sa mala od roku 2023 zvyšovať pomalšie ako v súčasnosti. Kým v súčasnosti aktuálna dôchodková hodnota pravidelne k 1. januáru stúpa o rast priemernej mzdy, od roku 2023 pôjde o rast o 95 percent priemernej mzdy.
