V tomto roku bude slovenské hospodárstvo pri 4-percentnom raste ešte držať nábeh novej automobilky pri Nitre, následne začne podľa analytikov spomaľovať.
Slovenská ekonomika prežíva momentálne najlepšie obdobie hospodárskeho cyklu. Hospodársky rast by mal totiž kulminovať práve v rokoch 2018 a 2019. Následne by mal však rast postupne oslabovať. Kým vlani totiž hospodárstvo Slovenska ťahal domáci dopyt a investície, v tomto roku bude spomalenie ešte kompenzovať plný nábeh novej automobilky pri Nitre.
„Slovenskej ekonomike sa v roku 2018 podarilo zrýchliť tempo rastu a naďalej sa nachádza v dobrej cyklickej pozícii. Za celý rok 2018 očakávame priemer hospodárskeho rastu na úrovni 4,3 % a takéto tempo by si mala ekonomika udržať aj v roku 2019,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodáva analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, v nasledujúcom roku 2020 by už rast hospodárstva mohol spomaliť smerom k 2,5 %. „Očakávame výrazné zhoršenie externého dopytu, ktoré už na rozdiel od roku 2019 nebude až tak výrazne tlmené ponukovým šokom v automobilovom priemysle,“ tvrdí.
Rizikom je aj brexit
Faktom však je, že slovenská ekonomika bude musieť v najbližších mesiacoch čeliť viacerým rizikám. Ako upozorňuje analytik Tatra banky Boris Fojtík, prvým je samotné spomaľovanie v hospodárskom cykle. „Zhoršovanie sentimentu v okolitých krajinách je stále viac a viac robustné,“ tvrdí. Z globálnych rizík zostáva v popredí najmä protekcionizmus v zahraničnom obchode, rokovania o brexite, ako aj geopolitické riziká.
V strednodobom horizonte však slovenská ekonomika stojí pred výzvou úspešnosti transformácie z modelu hospodárstva založenom na lacnej pracovnej sile viac smerom k ekonomike založenej na znalostiach. „Silný trh práce s nedostatkom vhodnej pracovnej sily na západe krajiny tieto riziká len zvýrazňuje. Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Rozhodujúca bude kvalita podnikateľského prostredia
Zvýrazňujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily môže postupne začať odrádzať časť najmä priemyselných podnikov od ďalších investícií v krajine a znižovať tak dlhodobý rastový potenciál krajiny. „V tomto období tak čoraz väčšiu váhu získavajú verejné politiky, ktoré by mali byť nápomocné v posune ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách. V nej je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu, ale i podnikateľského prostredia. Teda oblastí ako školstvo a veda, v ktorých Slovensko v mnohých aspektoch dlhodobo zaostáva,“ dodal Koršňák.
