Európska komisia (EK) doposiaľ nezverejnila konkrétnu minimálnu hodnotu priemernej ročnej konsolidácie, ktorú bude od jednotlivých krajín požadovať. Aktuálne o konkrétnych podmienkach rokuje s vládami jednotlivých krajín.
Zverejnila však technické predpoklady, na základe ktorých sa dá podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladaná požadovaná trajektória určiť. Tie vychádzajú z analýz komisie o udržateľnosti dlhu, kde Slovensko patrí medzi krajiny s najhoršou perspektívou.
Scenár pre Slovensko
Podľa prepočtu rozpočtovej rady by tak malo platiť, že v prípade štvorročného plánu by ročná konsolidácia mala dosahovať 1,3 % HDP. V prípade dohody na sedemročnom pláne, čo je pre Slovensko pravdepodobnejší scenár, by išlo o 0,8 % HDP.
Rast HDP zvoľnil a dosiahol takmer dve percentá, oživenie spotreby domácností však nemusí byť dlhodobo udržateľné
„Podľa porovnania s neoficiálnymi prepočtami iných krajín, ktoré zverejnil napríklad analytický inštitút Bruegel a tiež podľa nepotvrdených informácií zverejnených vo Financial Times, by tak Slovensko muselo podstúpiť najprísnejšiu konsolidáciu pre štvorročný plán a druhú najvyššiu pre sedemročný plán. Zároveň požiadavka na konsolidáciu je v oboch variantoch väčšia, ako bola vyžadovaná doposiaľ,“ konštatuje rozpočtová rada.
Ozdravný plán
Koncom apríla tohto roku začali platiť upravené európske fiškálne pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť stav verejných financií v krajinách EÚ. Na ich základe majú členské krajiny EÚ predložiť do 20. septembra rozpočtové plány.
V prípade pätnástich krajín s rozpočtovými deficitmi nad 3 % HDP, resp. s dlhom nad 60 % HDP, musia byť plány navrhnuté tak, aby viedli k ozdraveniu verejných financií.
Východiskom má byť ozdravný plán, ktorý sa má naplniť v období štyroch rokov. Krajina sa s Európskou komisiou môže dohodnúť aj na sedemročnom pláne, podmienkou je však prijatie výrazných štrukturálnych reforiem.
