Aktuálne štatistiky o pracovných ponukách ukazujú, že mnohé firmy zavádzajú uchádzačov. Odborníčka vysvetľuje, prečo dochádza k nekalým praktikám a ako sa pred nimi brániť.
Možno ste to už zažili. Nadšene ste odpovedali na pracovnú ponuku, po akej ste túžili – vyhovovali vám plat i podmienky a vy kvalifikačným požiadavkám. Mali ste z toho naozaj dobrý pocit a na životopise, motivačnom a sprievodnom liste, či dokonca prezentačnom portfóliu ste si dali poriadne záležať. Po dlhých dňoch či týždňoch čakania na akékoľvek vyrozumenie však odpoveď od inzerujúcej strany nikde. Po prehľadaní všetkých spamov a nevyžiadanej pošty začnete pripúšťať, že ani napriek vstupnému sebavedomiu zrejme pre túto firmu nie ste dosť kvalitný – a nestáli ste im ani za slušnú odpoveď. Pravdou ale je, že s najväčšou pravdepodobnosťou ste zrejme mali do činenia s takzvaným „recruiter ghostingom“.
Miesta duchov
Ghosting – teda ukončenie konverzácie bez jediného slova vysvetlenia – bolí nielen vo vzťahoch, ale aj pri hľadaní si práce. V náborovom procese sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek štádiu, od počiatočnej prihlášky až po interview. V prípade firiem inzerujúcich ponuky zamestnania ide o jednu z čoraz obľúbenejších nekalých praktík. Nekonajú síce v rozpore so zákonom, ale s dobrými mravmi rozhodne. „Ghost jobs, alebo ‚duchovné pracovné miesta‘, sú fenoménom, ktorý nie je obmedzený len na zahraničie. Tento jav sa objavuje aj u nás, aj keď možno v menšej miere. V súčasnom dynamickom pracovnom prostredí sa s ním stretávame častejšie než kedykoľvek predtým,“ vie o tom svoje aj Katarína Garajová – generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN´S Group. Zjednodušene povedané ide o pozície, ktoré neexistujú a spoločnosť naň uchádzačov v skutočnosti vôbec nepotrebuje.
Ghosting sa už netýka iba randenia, vyparujú sa aj zamestnanci
Každá tretia ponuka
Podľa aktuálnych štatistík júnovej štúdie spoločnosti Resume Builder sa to môže týkať až 3 z 10 pracovných ponúk zverejnených na internete. Osemdesiat päť percent firiem, ktoré kandidátov kontaktovali, sa dokonca na vymyslený post nezdráhalo s uchádzačom absolvovať vstupný pohovor. Trend recruiter ghostingu pritom za posledných päť rokov narástol až o 120%. „Tento fakt odráža zmenu v správaní spoločností aj kandidátov. Čísla naznačujú nielen nedostatok transparentnosti, ale aj rešpektu voči uchádzačom a veľkú snahu zobrať si čo najväčší podiel z koláča uchádzačov,“ hodnotí odborníčka. Kľúčová otázka je, prečo sa k tomu firmy uchyľujú.
Prečo to robia?
Katarína Garajová tvrdí, že dôvody môžu byť rôzne. „Firmy môžu týmto spôsobom testovať trh práce, zisťovať záujem o konkrétne pozície alebo si vytvárať databázu potenciálnych kandidátov pre budúce potreby. Iným dôvodom môže byť snaha vykázať aktivitu na pracovných portáloch, alebo vytvoriť dojem, že spoločnosť rastie a expanduje, my sme zásadne proti tomu, ja preferujem transparentnosť a realitu v ktorej sa momentálne nachádzame,“ vysvetlila.
Z prieskumu okrem iného vyplynulo, že ghosting je nefér nielen voči novým uchádzačom, ale aj aktuálnym zamestnancom – až 62% zapojených spoločností sa napríklad priznalo, že tým zamýšľajú, aby sa zamestnanci cítili nahraditeľní a 66-67% chce vytvoriť dojem rastu a otvorenosti novým talentom. Pozoruhodné je, že len 10% vnímalo túto praktiku ako morálne neakceptovateľnú.
Dôraz na etiku
Katarína Garajová pripomína, že seriózny zamestnávateľ ani personálna agentúra takéto stratégie nepoužíva a dbá na transparentnú komunikáciu a ohľad na potreby klientov na oboch stranách. Jedným z riešení, ako takýmto ponukám zabrániť z pohľadu personálnych agentúr je na základe jej slov pravidelný monitoring a aktualizácia databázy otvorených pozícii tak, aby boli reálne, a dôraz na etiku v náborovom procese aj v procese školenia recruiterov. „Na elimináciu ‚recruiter ghostingu‘ sme zaviedli pravidlo, že každý uchádzač dostane spätnú väzbu do piatich pracovných dní od podania žiadosti. Ak sa pozícia obsadí alebo zruší, snažíme sa okamžite informovať všetkých dotknutých kandidátov, aj keď nie sme samozrejme 100%-ní,“ pridáva tip odborníčka.
Všímajte si a pýtajte sa
Najlepším spôsobom, aby „nevyghostovali“ v nádejnej práci aj vás, je zvýšiť obozretnosť pri výbere pracovných ponúk. Venujte pozornosť detailom v inzerátoch, overujte si informácie o spoločnostiach, hľadajte referencie, všímajte si, ako a či dostatočne promptne komunikujú. „Odporúčame uchádzačom, aby sa neváhali pýtať na detaily pracovnej pozície a spoločnosti. Vždy poskytujeme jasné a detailné informácie o ponúkaných pracovných miestach a podporujeme kandidátov, aby nás kontaktovali s akýmikoľvek otázkami,“ uzatvára Katarína Garajová.
Varovné signály falošnej ponuky práce:
1. pracovná ponuka nie je zverejnená na oficiálnej stránke spoločnosti hľadajúcej nových zamestnancov
2. spoločnosť nedisponuje vlastnou webovou stránkou, prípadne na nej chýbajú kontaktné a iné dôležité údaje
3. spoločnosť nevystupuje na sociálnych sieťach a nedajú sa o jej činnosti a pôsobení dohľadať žiadne recenzie
4. komunikácia prebieha z generických e-mailových domén, ako je Gmail, alebo je zle napísaná so štylistickými či pravopisnými chybami
5. spoločnosť hneď na začiatku vyžaduje citlivé osobné údaje ako rodné číslo alebo bankové údaje
6. vyžadovaná kvalifikácia na prácu je minimálna, plat nezvyčajne vysoký, prípade „zaručuje“ okamžité zamestnanie
7. odpovede recruitera či spoločnosti na vaše legitímne otázky k pracovnej ponuke sú nejasné a neochotné
8. chýba „my sa vám určite ozveme“ – aj inak seriózna a zabehnutá spoločnosť, ktorá nenapĺňa podstatu uvedených varovných znakov falošnej ponuky, sa môže uchýliť k sofistikovanejšej forme ghostingu, o etickej komunikácii vás presvedčí náznak slušnosti a férového jazyka už v samotnom texte ponuky
